Trasa

Prosiek – Prosiecka dolina – planina Svorad – Veľké Borové – Kvačianska dolina – Oblazy – Kvačany – Prosiek

Meno obce Prosiek pochádza pravdepodobne zo slova “priesek” cez pohorie, ktoré vytvorila voda valiaca sa údolím terajšej Prosieckej doliny, ďalej tiekla ľavou stranou do dediny a vtekala do Suchého potoka (Suchej). To, že je v názve predpona “pro”, dosvedčuje starobylosť názvu, keď Slováci používali ešte starú slovanskú predponu “pro”. Dnes by to bolo Priesek.

Je krásny slnečný deň. Parkujeme na platenom parkovisku pri ihrisku za 2,- €, ako bonus dostaneme plánik s možnými okruhmi a základnými informáciami o oboch dolinách a tiež informáciu o nepriechodnosti chodníka na Prosečné. Širokou lúkou, vhodnou na všetky možné radovánky s detvákmi, prejdeme k začiatku náučného chodníka, ktorý nás prevedie obomi dolinami. Kubko hneď registruje potok. Necháme ho chvíľku sa vyšantiť a zatiaľ si prečítam informácie z prvého panela.

NCH Prosiecka a Kvačianska dolina

Náučný chodník je vybudovaný na území NPR Prosiecka a Kvačianska dolina v katastrálnom území obcí Prosiek, Veľké Borové, Dlhá Lúka a Kvačany. NCH kopíruje modro značený turistický chodník z obce Prosiek cez Svorad do Kvačianskej doliny, kde sa napojí na červenú značku z obce Huty do obce Kvačany. Prosiecka dolina za svoj vznik vďačí vode, ktorá si vyhĺbila cestu cez dvíhajúce sa Chočské vrchy, svojou činnosťou vytvorila unikátnu tiesňavu s typickými krasovými útvarmi a nádhernými scenériami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

O pár metrov ďalej je panel s ukážkou rôznych odpadkov a približnou dobou ich rozkladu v prírode. Ukazujem Kubimu, čo do prírody nepatrí a prečo. Je to malý zvedavec. Môžeme vykročiť. Práve rodiace sa leto oblieklo stromy do jemnej zelenej sviežej a chrumkavej. Chodník je lemovaný trávou a množstvom nežných lúčnych kvetov. Krásu obkolesujú skalnatí strážcovia. Kubi sa stále pýta, na ktorú skalu vylezieme. Hráme sa, kto skôr uvidí ďalšiu modrú značku.

Tiesňava Vráta

Skaly z oboch strán chodníka akoby si chceli podať ruky či sa objať. Sme pri tiesňave Vráta. Chodník sa úži a končí. Musíme pokračovať potokom. Drobec je natešený, keď vidí chodníček z drevenej guľatiny nad vodou opretý o skalu. Zvyšujeme ostražitosť a vdychujeme chladný vzduch. Chodník je vlhký, držím Kubka za ruku a vysvetľujem možné riziká. Poslušne sa drží, aj keď by sa najradšej rozbehol a preskúmal to tu na vlastnú päsť. Tri zákruty dreveného chodníka končia pri mostíku, ktorým sa dostaneme na pravý breh Prosiečanky. Znova sa tu vynoril chodník, ktorý sa o pár metroch škriabe na skalu, kde je istenie reťazami. Úsek nie je dlhý, za chvíľku sme opäť na chodníku a Kubko radostne dáva ďalšej modrej značke “ťapáka”.

Potokom a rúbaniskom

Pokračujeme voňavým mäkkým chodníkom popod husté ihličnaté stromy. O chvíľu nás značka vedie suchým korytom potoka. Táto časť je pre Kubka mimoriadne zaujímavá, rád by pozbieral všetky kamienky, chce stavať pyramídky, domčeky, ohniská.

Sme v oblasti polomu z roku 2014, sú tu nové značky, ktoré vedú rúbaniskom. Kubko stráca chuť šliapať, tvrdí, že ho bolia nožičky. Na kvetinke zbadá motýľa, tak mu vymyslím, že motýlik sa prišiel pozrieť na chlapčeka, čo tak pekne kráča a chce sa ho spýtať, odkiaľ prišiel. Kubko zaberie a v spoločnosti motýľa sa dostaneme k štvrtému zastaveniu s témou: “Lesy a živočíšstvo”. Tu je pekná lavička v tieni, na nej sladká odmena keksík a voda. V závetrí je veľmi teplo, malého turistu odľahčíme a kráčame ďalej.

Nový les a skaly

Nový les tu všade okolo rastie v priamom prenose. Pomedzi zvyšky polámaných stromov sa na svetlo sveta šplhajú do výšky malé stromčeky, čo rástli v tieni starších bratov. Nad hlavami máme zaujímavé skalnaté útvary, ktorým sa snažíme vymyslieť mená. Až na ďalšej tabuli sa dozvieme, že naozaj majú mená – Jánošík, Sova, Ťava, Medveď. Takto sa hravo dostaneme na plošinku pod tiesňavou Sokol.

Červené piesky a tiesňava Sokol

Necháme sa tabuľou poslať k vodopádu v slepej dolinke Červené piesky. Kubi ožíva, keď môže liezť po skale k vodopádu s pomocou reťaze. V prístrešku na plošine opäť dostane horalku, čaká nás výstup tiesňavou Sokol. Prečítam si pre mňa prekvapujúcu zaujímavosť:

Železná podpera uchytená v tiesňave je zvyškom starého asi 30 metrov dlhého mosta, ktorý zanikol v rokoch 1944-45. Most uľahčoval obyvateľom Prosieka zvoz sena v zime zo senníkov na Svorade. Slúžil ako vozové spojenie medzi Veľkým Borovým a Prosiekom.

Kubi sa veľmi teší, na rebríkoch stúpa presne podľa pokynov, aj na skalnatých úsekoch s reťazami. Za chvíľku sme hore, chodník stúpa akoby do nebíčka.

Plošina Svorad a Veľké Borové

Sme na plošine Svorad, ktorá vznikla vyklčovaním lesných porastov, premenou pôdy na pasienky a lúky.

Planina Svorad už približne 1000 rokov nesie meno po Svätom Svoradovi, ktorý tu preži časť svojho života a pravdepodobne z tohto kraja aj pochádza. Neskôr odišiel do Nitry a vstúpil do rehole benediktínov v kláštore sv. Hippolyta na Zobore. Žil v tak prísnej askéze, že železná reťaz, ktorú nosil omotanú okolo pása mu časom vrástla do tela, čo mu spôsobilo smrť.

Planina je prekrásna, plná kveteny, šťavnatej trávy, obkolesená stromami s výhľadmi až na Západné Tatry. Oči upierame na všetky štyri svetové strany, pohľady sú idylické a hrejú na duši. Malý turista si chvíľku voľká v tráve. Sľubujeme mu palacinky. Vykročíme chodníkom krížom cez planinu, posedíme si chvíľku na lavičke pri božej muke a pomaly schádzame do neveľkej obce Veľké Borové. Obec pôsobí až rozprávkovo, v strede kostolík so špicatou vežičkou, drevené domy v štýle ľudovej architektúry. V roku 1895 tu padol meteorit vážiaci 6,16 kg, o čom si prečítame na jednej z informačných tabúľ. Zastavíme sa na zaslúžený obed, po oddychovej polhodike pokračujeme do Kvačianskej doliny. Kubko sa pýta, kedy mu z palaciniek príde sila do nožičiek. Usmejem sa mudrlantskej otázke, uistím ho, že to bude raz-dva a odpútavam jeho pozornosť na okolité krásy.

Kvačianska dolina a tiesňava Borovianka

Cesta klesá, tak ani nezbadá a sme pri smerovníku v tiesňave Borovianka. Je tu príjemný chládok. Náučná tabuľa číslo 8:

Kvačianska dolina NPR predstavuje vzácnu kaňonovitú dolinu so zachovalými skalnými a lesnými spoločenstvami. Dolina je rozdelená do troch menších roklín, ktorými pretekajú potoky Hutianka, Borovianka a Ráztočianka. Po sútoku v blízkosti Oblazov pokračujú ďalej ako Kvačianka.

Skala uprostred cesty vyzerá, akoby tu narástla. Na jej vrchole je nenápadný dvojkríž. Našu pozornosť upriami okrem iného aj na vodopád. Mám čo robiť, aby som ho krotila. Počuje o vodopáde, tak chce byť čím skôr pri ňom. Ráztocký vodopád je kúsok od cesty na rovnomennom potoku.

Oblazy – vodné mlyny

Cesta nás dovedie k mostu, pod ktorým Kvačianka putuje k mlynským kolesám starých mlynov na Oblazoch. Od bohatých informačných tabúľ zídeme poza horný mlyn k dolnému. Niekoľko kozičiek si nás poobzerá, čože je to tu za návštevu. Prejdeme dreveným mostíkom k dolnému mlynu, prezrieme si expozíciu v pohybe. Mlynské koleso sa točí nielen vďaka vode, ale hlavne vďaka dobrovoľníckej práci. Mlynica i píla sú funkčné. Kubkovi tu dáme do Hiking pasu pečiatku.

Malý Roháč

Od Oblazov modrá značka prudko stúpa k ceste, drobec protestuje. Na lavičke pri smerovníku, kde sa pripájame na červenú značku, vedúcu starou cestou z Hút do Kvačian, dostane do ruky GPS navigáciu s “čarovnou šípkou”. Toto sa mu tak zapáči, že o chvíľku sme pri vyhliadkovej terase Malý Roháč. Je z nej krásny výhľad do kaňonu Kvačianky. Poteší ma aj to, že strom, ktorý je v strede mostíka k terase, dostal šancu žiť, že ho stavitelia nespílili. Po chvíli je tu ďalšia terasa – Vyhliadka na Kobylinách. No je ešte vo výstavbe a určite bude ďalším miestom s krásnymi výhľadmi do kaňonu nad riečkou Kvačiankou.

Cesta Kvačianskou dolinou

Čítam zaujímavosť na tabuli NCH: Aj keď tomu mnoho ľudí už dnes nemôže uveriť, ešte v 80-tych rokoch bola Kvačianska dolina jednou z hlavných spojníc Oravy a Liptova pre osobnú a nákladnú automobilovú dopravu.

Tak to si naozaj neviem ani predstaviť.

Kvačany

Dolina sa končí, sme na hornom konci Kvačian. Žltou značkou cez lúky môžeme prejsť do obce Prosiek, kde parkujeme. No Kubi toho má naozaj dosť. Delíme sa na dve družstvá – tati dokončí okruh sám a my s Kubkom počkáme v Kvačanoch.

Kvačany sú veľmi pekné, množstvo krásnych dreveníc má určite veľmi starý rodný list, trávniky sú pokosené, sem-tam parčík či lavička lákajú na oddych. Dedina je usalašená na oboch brehoch riečky Kvačianky.

Záver

Na dolnom konci obce čakáme na tatina, Kubko neúnavne hádže kamienky do riečky a tvrdí, že nie je unavený. Následne v aute zaspí za 5 minút. Do postele ho z auta vynesie tatino, ešte ho v spánku prezlečiem do pyžamka a umývať zúbky budeme až ráno. Deň sa nám vydaril, počasie ešte umocnilo krásny zážitok. Pri raňajkách Kubko dostane veľkú pochvalu. Už chýba iba medaila.

Video

Počas túry, ktorá je opísana v tomto článku, sme video nakrúcali pre VisitLiptov.sk.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek