Rok čo rok vyrážame v lete na chalupu do Liptovských Revúc. Inak tomu nebolo ani teraz v auguste. Pri pohľade do mapy bolo jasné, že ak chceme počas dovolenky s juniormi niečo prejsť i vidieť, musíme vykročiť mimo značku. Našťastie je okolie Revúc dostatočne členité, rozmanité a hlavne pretkané spleťou úžitkových ciest, takže o turistické varianty nebola núdza. Krásne nám vyšlo aj počasie, nič viac sme si nemohli želať.

Vodopád v Zadkoch

Lokalitu som objavil už dávnejšie v „harmaneckej“ mape a s chalanmi sme ju absolvovali (trasa) druhý rok po sebe. Silne tu na nich pôsobí motivácia "voda". Nevyhnutnou súčasťou výbavy chlapcov na letnú dovolenku sú gumáky. V potoku Revúca, ktorý nám tečie priamo cez dvor, trávime kvantum času, chytáme rybičky, staviame im prírodné akváriá alebo sa len tak brodíme a sledujeme život vo vode.

Nedeľnú túru - prechádzku sme začali za poslednými domami Vyšnej Revúcej. Kamenistá cesta strieda asfaltovú, prechádza Suchou dolinou popri miestnom potoku po zelenej značke. Polhodinku k horárni Hajabačka si chlapci spríjemňovali tým, že podchvíľou (obutí samozrejme v gumákoch) vbiehali do potoka. Pri horárni Hajabačka je turistická križovatka, po žltej sa dá vystúpiť do Východného Prašnického sedla, zelená pokračuje dolinou do Rybovského sedla a na Krížnu. Priestranstvo v okolí horárne je v lete využívané na detské tábory a rôzne dedinské akcie, na okraji lúky stojí väčší prístrešok s lavicami a ohniskom.

Pri rázcestníku sme prešli cez mostík ponad potok, cestou sme sa započúvali do zvuku zvončekov, ktorých majiteľky – kravy sa skrývali v húštinách. Na mieste, kde sa cesta stáčala o 180 stupňov a začala stúpať, sme pokračovali rovno po menej vyšliapanom chodníku, ktorý o pár metrov ďalej zalieval potôčik. Celý nasledujúci úsek sme kráčali po vode, čo sa deckám náramne páčilo. V tiesňave sa vytvorili dvojičky dieťa – dospelý, aby sme idúc ruka v ruke minimalizovali úrazové situácie. Ak by na konci trasy niekto očakával masy vody, prepadajúce cez vysoký skalný prah, bol by sklamaný. Vodopád v Zadkoch má asi 3 metre a v letných mesiacoch pomenej vody. Kombinácia nízkej hladiny potoko-chodníka s malými pútnikmi na ňom však vôbec nie je na škodu. Po klzkých kameňoch a polámaných konároch na brehu sme sa vyštverali na vodopád a spravili si fotografie. Na spiatočnej ceste starší Alex odmietal akúkoľvek pomoc. Až mi srdce zvieralo, keď som ho sledoval, ako si to, šmýkajúc sa a potkýnajúc, valí dole. Menší Max si našiel zábavku, v potôčiku vyhľadával hlbšie miesta a z výšky asi 20 centimetrov do nich prudko skákal. Držiac ho za ruku sa mi ušla nejedna spŕška.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výstup na Magury (Mogury)

Magury (miestne nazývané Mogury, 1199,5 m) sú rozložitý, od juhu riedko zalesnený kopec, ležiaci južne od blízkeho Rakytova. Z dvora chalupy v Strednej Revúcej leží vyšší Rakytov priamo za ním, spolu tvoria veľmi pôsobivú scenériu. Už dávno som si v strednej časti Magúr (Mogúr) všimol výrazný pás cesty, zaznačenej tiež v mape (trasa).

V pondelok som od rána vštepoval chlapcom do hláv názov nášho cieľa, veta: „Ideme na Magury“ z úst detí vyznela dosť zábavne. Auto sme odparkovali v malej bočnej uličke s pár domami, na úpätí kopca. Keďže nás dnes čakalo viac dĺžkových i výškových metrov, nezabudli sme si zobrať sieťky na motýle. Pri dlhších trasách našej turistickej skupine pomáha napredovať motivácia "hmyz". Chlapci majú už od malička blízky vzťah k mravcom či pavúkom, hľadajú a zhromažďujú slimáky či slizniaky, z jazierka pri útulni Limba lovili malé žubrienky. Aj teraz sa so sieťkami v rukách rozbehli po lúke, začal sa hon na motýle a kobylky. Našou úlohou bolo regulovať lov v smere trasy. Spodnú strmšiu časť Magúr (Mogúr) cesta prekonáva dvomi dlhými serpentínami, kde je stúpanie predsa len znesiteľnejšie. Druhá serpentína nás viedla ponad dolinku s domami a našim autom. Pri ďalšom ohybe cesty sme natrafili na rozľahlú lúku s vysielačom. Tu sme si oddýchli. Neďaleko nás sme zahliadli čosi biele ležiace v tráve. Keď sme prišli bližšie, zistili sme, že je to dôkladne ohlodaný hrudný kôš zvieraťa, ovce či srny. Chlapci spozorneli a stíchli pri rozprávaní historky o medveďovi a vlkoch, mojej dokonalej rekonštrukcii celého prípadu.

Pri ďalšom napredovaní sme v povetrí začuli tiché zvonenie. Jedna ovečka prebehla povyše nás, ale zvyšok stáda zostal skrytý vyššie v tráve a krovinách. Cesta sa prestala kľukatiť, išla kolmo hore, najkratšou vzdialenosťou k vrcholu. Dovideli sme niekoľko sto metrov dopredu. Uvedomil som si, že toto je "bledý pás", ktorý vidieť z nášho dvora. Na pravej strane cesty nás vytrvalo sprevádzala pomerne hlboká strž a práve tak vytrvalo ním do kopca kráčal Alex. Prudké stúpanie z nás dolovalo množstvo síl, takže keď toho mali chalani tak akurát, povedali sme si: "Stačí!" Usadili sme sa v strmom svahu na trávu. Mali sme krásne výhľady všade dokola, Čierny kameň, Stredná Revúca, Malý Zvolen, Prašivá či Salatín. Neodolal som a vyšiel som aj posledných asi 150 metrov prudšieho stúpania, v týchto miestach sa Magury (Mogury) zaobľovali, lúku s miernym sklonom neďaleko ukončovala lesná čiapočka. Vľavo dole podo mnou som zazrel ovčie stádo, ale to som sa vracal, v ústrety chlapcom, ktorí sa medzičasom pustili za mnou.

Cesta dole sa niesla v znamení rastúcej únavy, tu nám značne pomohla motivácia "hra". Pozbierané konáre sme použili na výstavbu vlaku, kde rodičovský rušeň ťahal detské vagóny, neskôr boli palice využité ako krídla malých lietadiel. Čas nám rýchlo ubiehal.

Salaš Turecká

Po utorkovom prechode zo Smrekovice do Teplej doliny a dni voľna sme vo štvrtok opäť vyrazili do blízkeho revúckeho okolia (trasa). Bezoblačné ráno sľubovalo krásny ale tiež horúci deň. Auto sme zaparkovali pri ceste, v ústí doliny Veľká Turecká. Dolinou sme nekráčali dlho, po kameňoch sme prekročili Turecký potok a vystúpali na jej južný hrebienok. Max ulovil do sieťky kobylku, Alex po takej zatúžil tiež, nuž sme križovali lúku sem a tam čakajúc, čo nám vyskočí spod nôh. Slnko pridávalo „grády“, celkom slušne sme sa potili, pretože chodník neustále stúpal. Občas nás priviedol do lesíka, kde sme v chládku oddychovali a potom opäť otvorená lúka s extra nádielkou tepla. Po pravej strane sme cez dolinu obdivovali Magury (Mogury) a ukazovali sme si, kam až sme sa v pondelok vyškriabali. Neďaleko salaša nás priamo pri ceste potešil prameň. S chlapcami sme sa dali do gala (pozn. zhodili tričká) a chladnou vodou sme regulovali našu prevádzkovú teplotu.

Na salaši sme rozprestreli deku, chalanov však zanedlho opäť ovládla lovecká vášeň. Letiace motýle boli pre nich priveľké sústo, a tak som sa rozhodol ukázať im, ako sa to robí. So sieťkou v ruke som si počkal na prvého mlynárika, ktorý pomerne lenivo letel okolo. Zaútočil som a motýľ „pridal do kroku“. Nechcel som to zbytočne naťahovať, a tak som sa po pár metroch za ním hodil. Mlynárik šťastne unikol. A hoci som v sieťke nemal nič, niečo som predsa len chytil. Nohavice mi v oblasti stehna zdobil čerstvý ovčí exkrement. Namiesto očakávanej úcty som si vyslúžil poriadny výbuch smiechu.

Nezabudli sme zájsť ani ku košiaru, kde sa nachádzali jeho bieli obyvatelia. Zo salaša sme zamierili do lesíka a potom popri potoku dolu. Pri najbližšej príležitosti som si prepral nohavice. Chvíľu sme kráčali po červenej značke, ktorá spája Strednú Revúcu so sedlom pod Čiernym kameňom, neskôr sme odbočili vpravo a križujúc lúky sme sa pod horou presúvali k miestu, kde sa schádza do dediny v blízkosti našej chaty. V poobedňajšom úpeku sme dorazili domov a schovali sa do chládku. Moja radosť netrvala dlho. Spomenul som si na odstavené auto vo Veľkej Tureckej.

Záver

V článku som nechcel dávať žiadne univerzálne rady, čím sa riadiť pri výbere trasy pre deti alebo ako ich správne motivovať. Písal som o tom, čo sme s deckami prežili počas pár letných dní vo Veľkej Fatre a čo ich poháňalo dopredu. Zistil som, že sa pre nich motiváciou pre turistiku stáva aj samotné slovo "túra". Keď ho začujú, okamžite ožívajú, pýtajú sa kedy a kam. So slovom túra sa im spájajú zážitky, ktoré sme spolu "tam hore" zažili. Mám z toho radosť.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek