Trasa

Podbanské – Tichá, horáreň – Tichá dolina, Nižná Tichá poľana a späť

Parkujeme na parkovisku na Podbanskom, vyberáme deti, kočík, batôžky a vyrážame po asfaltke vedúcej k hotelu Permon. Po chvíľke odbáčame cez riečku Belá na súbežnú asfaltku, ktorá nás povedie do Tichej doliny. Pri potoku sa ešte chvíľu zastavíme, lebo pre Kubka je to vždy atrakcia. Je tu pekný drevený mostík so strieškou a krásny ihličnatý les. Čaká nás však dlhšia vychádzka (z pohľadu detských nožičiek), a tak sa onedlho poberáme. Po pár metroch na súbežnej asfaltke nás čaká nepríjemný pohľad. Ešte na Veľkú noc 2014 som tu obdivovala pekný vysokánsky les lemujúci asfaltovú cestu, dnes tu je otvorený priestor a len holé kopce. Voňavý les zmizol... Smutne kráčame ďalej. Videla som už tieto obrázky v našej galérii, ale naživo je to o dosť horšie.

Kubko nám nedovolí mať zlú náladu. Hopsá ako kozliatko a dožaduje sa rozprávok. Slnko pripeká, dnes sa veru asi nikde neschováme. Aspoň že stúpanie je veľmi nenápadné. Míňa nás dvojica cyklistov. Západotatranská dolina je úžasná na cyklovýlety - nenáročný terén a úchvatné výhľady. A ešte keď sa podarí niečo špeciálne, ako nám v roku 2009, keď sme s Adushkou a Matúšom prefrčali každá dvojica jednou dolinou, skryli bicykle, pokračovali do sedla Závory a zviezli sa dole susednou dolinou na bicykloch kamarátov... Teraz s deťmi dolinu inak slabikujeme, po jahôdkach, chrobáčikoch a kamienkoch v potoku, ale aj to má svoje čaro.

Ani sa nenazdáme a sme na rázcestí Tichej a Kôprovej doliny. Je tu prístrešok, kde má Maťko mliečnu a Kubko čučoriedkovú pauzu, aj dáky ten chlebík sa v batôžkoch nájde. Pokračujeme ďalej po žltej, míňame horáreň. Onedlho sme na mostíku cez Kôprovský potok, obdivujeme tyrkysovú vodu. A na druhej strane ďalšia horáreň. Pri nej sa na chvíľu zastavíme, teda skôr na protiľahlej strane, je tu chládok pod veľkým stromom, pamätník a lavičky. Náučné tabule sa venujú lykožrútovi a jeho postupnému ničeniu lesa, kritizujú "zelených aktivistov". Vrátime sa na asfaltku, pred nami sa rozprestiera otvorená dolina s lúkami Nižnej Tichej poľany a so senníkmi. Po pravej strane je na spodnej časti hory les stojacich sivých paličiek, zožraných lykožrútom, pod nimi hustý mladý porast, nad nimi krásny starý tmavozelený les (jedna z fotografií k článku). Celkom mi to nekorešponduje s katastrofickými tabuľami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kráčame dolinou, ktorej časť je veľmi krásna. Naším cieľom je odbočka na lesnícky či poľovnícky chodníček k Tichému potoku, na ktorej sa dobre piknikuje. Okrem toho sme si vždy vyšli na mostík poobdivovať riečku. Tentokrát sme ale sklamaní, mostík tu nie je, buď ho strhla voda alebo bol demontovaný. Piknik bol však dobrý, aj bábo si ponaťahovalo kostičky na tráve. K šťastiu nám chýba už len tieň, ale ten bude až v bode štartu. Pomaly sa vraciame a už kujem plány, ako sa sem na budúci rok presunúť s detským bicyklíkom a cyklovozíkom, aby sme s chlapcami mohli prejsť až na koniec cyklotrasy pod Kasprovým vrchom (Liptovský košiar) a pozrieť si opäť krásne výhľady v hornej časti Tichej doliny.

Tichá dolina je veľmi vhodná na výlety s deťmi. Stúpanie je veľmi mierne, je tu veľa besiedok, kde sa dá oddýchnuť a prebaliť či nakŕmiť potomkov.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek