Trasa

Nový Smokovec – Tatranské Zruby – Tatranská Polianka – Wolkrove jazierka – Žltá stena – Tatranská Polianka, zastávka TEŽ

Vychádzku začíname v Novom Smokovci. Pred hotelom Atrium vyrástlo nové detské ihrisko, tu nášho turistu na chvíľku necháme pohrať a zatiaľ skontrolujeme obsah kočíka, pekne spinká, tak môžeme vykročiť. Ideme upraveným chodníkom súbežne s Cestou slobody. Na konci osady vedie poza stanicu pohonných hmôt, tu premostime prvý potok, Kubi pohádže nejaké kamienky a dohliadneme, aby neprepadol cez "riedke" zábradlie.

Pre mnohých je tento chodník nezáživný, no pri troche námahy a fantázie je plný možností, ako deti zabaviť. Výhľady na štíty mu veľa nehovoria, tak sa sústredíme na okolie cestičky. Rozprávame si, ako vzniká nový les, učíme sa názvy stromov - najradšej má brezu, tú nájde všade. Nádherná jarná kvetena s medonosnými včielkami, potôčiky križujúce cestu, jazierko s lavičkami, drobné jahôdky v tráve, v lete tiež maliny. A tri kilometre prejdú ako nič.

Tatranská Polianka a Wolkrove jazierka

Tatranská osada je známa najmä ako východzí bod na cyklotúru na Sliezsky dom. Kúpeľní hostia určite poznajú Sanatóriom doktora Guhra, ktoré nesie meno priekopníka klimatoterapie Dr. Michala Guhra.

Náš cieľ je len niekoľko sto metrov nad sanatóriom. Keď máte liečebný dom po pravej ruke, obídete ho a akoby parkovým chodníčkom s niekoľkými lavičkami ste tam hneď. Otvorí sa vám malebná scenéria dvoch malých spojených jazierok. Spájajúce potrubie je prekryté dreveným mostíkom. Pri jednom z nich je pamätník Jiřímu Wolkrovi, ktorý sa v tunajších kúpeľoch liečil. Býval v izbe číslo 33 v kúpeľnej budove Tivoli. Nám všetkým známy epitaf z jeho náhrobného kameňa je tu v trochu pozmenenej forme: Zde sedával básnik, jenž miloval svět, pro jehož krásu šel se bít, však dřív než mohl srdce k boji vytasit, zemřel, mlád 24 let.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Okolo jazierok je dosť miesta na detské radovánky. Je tu krásny výhľad na Gerlachovský a Slavkovský štít a úžasný pokoj, ktorý "ozvučuje" iba žblnkot Gerlachovského potoka zásobujúceho jazierka vodou a sem-tam poletujúce vtáčiky.

Od jazierok vedie chodník, ideme sa pozrieť, kam nás zavedie. Aj tieto miesta boli zasiahnuté vetrovou kalamitou, príroda si však poradí aj s takýmito nástrahami a tak kráčame chodníčkom pomedzi mladé borovice, smreky, smrekovce a inú živo rastúcu vegetáciu. Možno 15 minút pomalej chôdze a sme opäť na veľmi zaujímavom mieste. Stojíme akoby na balkóne a pod nami je kotol vyhĺbený pohybom ľadovca v "niekoľkohorách". Zostaneme stáť na okraji a pozorujeme zaujímavý útvar Žltej steny akoby premiestnený z nejakej vesmírnej krajiny. Je to niečo ako ľadovcový val idúci z Gerlachovského štítu celou Velickou dolinou. V jesenných a jarných mesiacoch, keď sú stromy bez lístia, je výhľad ešte lepší a v diaľke uvidíme nános najmä z piesku. Čudujeme sa, Tatry a piesok? To nejako nepoznáme. Vrátime sa späť k jazierkam. Kubi dostane za odmenu nejakú sladkosť, bábätko prídel od maminy, my si podelíme kávu z termosky a pomaly sa zberáme domov. Cestu späť ideme radšej TEŽ-kou. Malý turista ustal.

Záver

Jazierka máme radi a už sme tu boli veľakrát. V jedno horúce poobedie sa Kubi v jazierku aj okúpal (nedobrovoľne). Nebojte sa, nikto ho tam nehodil, iba sa priveľmi nakláňal po nejaký kameň a čľupol do vody. Ak máte voľné poobedie, neváhajte, určite nebudete ľutovať. Milé miestečko odporúčam všetkým nielen na výlet s deťmi, ale aj na malý piknik alebo romantické posedenie vo dvojici.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek