Rada by som sa s vami podelila o zážitky z objavovania na pomedzí Kysuckej vrchoviny a Malej Fatry. Syn Adamko mal asi 1,5 roka. Samotný výletík nebol dlhý na vzdialenosť, ale o to bohatší na zážitky a krásnu prírodu. Chceli sme si pozrieť a preskúmať okolie lazu Adamovci nad obcou Lutiše. Podľa máp laz Adamovci patrí do CHKO Kysuce. Nás zaujímali najmä lúky nad ním, kde by sa mala nachádzať malá drevená zvonička. Lúky nad lazom sú na hranici CHKO Kysuce a NP Malá Fatra. Tipovali sme, že tu môžu byť pekné výhľady na hrebeň Malej Fatry. Inými slovami, náš výlet by sa dal nazvať aj hľadaním nezvyčajných výhľadov na hrebeň Malej Fatry.

Trasa

Lutiše, laz Adamovci – laz Ježíkovci – Kopčeky – drevená zvonička a naspäť

Balíme a vyrážame

Bol májový víkend a predpoveď sľubovala pekné počasie. To rozhodlo. Ráno sme pobalili najnutnejšie veci - jedlo, pitie, deku na piknikovanie, rezervné veci na oblečenie a autom sme vyrazili z Kysuckého Nového Mesta cez Krásno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou smer Stará Bystrica. V Starej Bystrici sme odbočili do bočnej doliny a cez obec Radôstka sme pokračovali vyššie do obce Lutiše. Auto je možné nechať už v Lutišiach, do lazu Adamovci (smer Melišovci) vedie modrá turistická značka po asfaltovej prístupovej ceste. Druhou alternatívou, ktorú odporúčam využiť najmä vtedy, ak si chcete ušetriť šliapanie alebo máte menej času, je auto zaparkovať až na začiatku lazu Adamovci. Takto sme to urobili my.

Laz Adamovci

Od zaparkovaného auta sme do vyšších častí lazu Adamovci pokračovali pešo mimo turistickej značky po asfaltovej ceste v tvare esíčka. Cesta viedla okolo malej kaplnky v kopci. Kaplnku je vidieť už zospodu, a tak nám slúži ako orientačný bod. Asfaltový povrch zabezpečoval hladký a jednoduchý postup – Adamko ho zvládal bez problémov pešo. Zároveň, ak máte náhodou ratolesť ešte v kočíku, asfalt vám bude tiež vyhovovať. My sme úspešne v tomto teréne odskúšali terénny športový kočík Xlander neskôr, pri druhom, mladšom dieťati, dcérke Evičke. Kočík sa osvedčil aj na miestach, kde asfaltový povrch už nebol. Samozrejme, manžel bol odhodlaný potlačiť kočík aj do kopca a trošku si pri tom zašportovať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Laz mi pripadá ako z rozprávky. Najmä mne, narodenej v Bratislave, sa tieto miesta veľmi páčia. Dreveničky sú stavané s citom pre architektúru a pekne zasadené do krajiny. Tuším, že za romantikou utešených miest je tvrdá robota tých, ktorí sa tu rozhodli žiť každodenný život, preč od veľkých miest, v spojení s prírodou.

Pre syna Adamka je kaplnka u Ježíkovcov najbližším lákadlom. Nikam sa neponáhľame, chceme si výlet vychutnať a prispôsobujeme sa najmladšiemu členovi, ktorý odhodlane kráča po svojich. Všetko je pre neho nové, o všetko sa zaujíma. Aj preto treba rátať s pomalým postupom. Pre prípad, že sa synčekovi nebude chcieť kráčať alebo sa mu bude chcieť spať, manžel nesie na chrbte turistický nosič Deuter Kid Comfort II, ja mám v batohu ostatné veci. Nosič sa nám na podobných turistických výletoch veľmi osvedčil. Synček ho akceptuje a sedenie v ňom mu neprekáža ani na dlhší čas, veď má z otcovho chrbta krásny výhľad - a ako je vysoko! V nosiči dokáže aj spať, a tak je nosič naozaj ideálnym pomocníkom. Spanie v ňom sme vylepšili tak, že sme si na mieru ušili malý vankúšik, ktorý dávame synovi pod hlavu, je pripevnený gombíkmi na gumičke o vrchnú časť nosiča.

Akonáhle sa dostávame po asfaltovej ceste trochu vyššie, je čoraz viac zrejmé, že je tu naozaj krásny kus prírody. Odmenou sú nám stále sa zlepšujúce pohľady na Malú Fatru. Čoskoro sa objavila špička Veľkého Rozsutca a potom nás Veľký Rozsutec už neopustil. V inom smere spoznávame rozložitú Kubínsku hoľu.

Z cesty obdivujeme udržiavané drobné obrobené políčka, ktoré vytvárajú peknú mozaiku, jedným slovom, krása. Je vidieť, že laz Ježíkovci je využívaný aj ako chatárska oblasť. V esíčku prechádzame okolo citlivo zrekonštruovanej drevenice s presklenou terasou, kde sa dá určite snívať s otvorenými očami aj pri neprajnom počasí. V oknách sú červené muškáty, hotová idylka. Zakrátko sme pri kaplnke, zastavujeme sa a oddychujeme na lavičke. Pri drevenom plote okolo kaplnky je rozkvitnutý orgován. Na laze to žije, počuť kikiríkanie kohúta, bučanie kravy, ozývajú sa psy z domčekov, okolo ktorých prechádzame. A tak máme hneď s Adamkom tému na rozhovor o zvukoch.

Po krátkej prestávke pomaličky kráčame od kaplnky vyššie, kde je domčekov pomenej. Prechádzame okolo posledných a potom cesta vedie vyššie okolo družstva (ak sa nemýlim). Asfaltová cesta sa mení na spevnenú cestu a neskôr, keď intuitívne smerujeme hore na lúky, ideme iba jednoduchým vychodeným chodníčkom. Pri orientácii, kadiaľ ďalej, nám pomáha malá drevená zvonička, ktorá je na okraji lúk, už sme ju zbadali – smerujeme k nej.

Na lúkach nad lazom Ježíkovci

Keďže sme opäť o niečo vyššie, výhľady na Malú Fatru sa zlepšujú a z lúk sa pred nami postupne odkrýva celý hrebeň v jeho kráse – vidíme Malý a Veľký Rozsutec, Stoh, hrebeň Stien, Veľký a Malý Kriváň. Viac vpravo nám hrebeň Malej Fatry trochu zakrýva bližší, a teda väčší Zlieň. Parádička. Naša intuícia bola správna, výhľady sú naozaj jedinečné. Doposiaľ sme boli často práve na hrebeni Malej Fatry, dôkladne hrebeň poznáme. Tento pohľad z lúk mu však dáva úplne iný rozmer. Chytám do ruky foťák a fotím hrebeň aj detailne...

Prichádzame k drevenej zvoničke. Kopček, na ktorom stojí, býva v lete obsypaný jahodami, a tak máte postarané o sladkú pochúťku a zábavku pre deti pri ich zbieraní. Teraz ešte jahody nie sú, a tak pod kopčekom na lúke rozprestierame na trávu deku a začíname piknikovať a oddychovať. Ale Adamko je zvedavý a chce preskúmať zvoničku. To, že je zamknutá, mu vôbec neprekáža. Čoskoro zisťuje, že sa okolo nej dá behať a hrať na schovávačku.

A tak sa spolu hráme, pobehujeme, výskame. Popritom si obzeráme laz zhora, hľadáme ďalšie možné výstupové cesty a snažíme sa odhadnúť, kadiaľ prichádza modrá turistická značka. Adamko je tak zabraný ho schovávania sa, že sa mu nechtiac podarí skotúľať od zvoničky dolu briežkom. Našťastie, nenarazil na žiaden kameň ani skalu a obišlo sa to bez úrazu. Chvíľu sa tvári prekvapene, a potom znovu šantí ostošesť. Mamina s tatinom sa nevedia vynadívať na Malú Fatru. Celé pohorie je krásne svetlo-zelené. Také, aké vie byť len počas prebúdzajúcej sa jari. V strmých žľaboch je v najvyšších partiách ešte sneh.

Zelená značka

Keď sme si po naháňačke oddýchli a posilnili sa, vytiahli sme prekvapenie, malú loptu a poďho sa hrať. Lopta bola máš malý trik na to, ako dostať synčeka ďalej. Dúfali sme, že kopanie do lopty ho zaujme, a podarilo sa. Adamko bol znova naštartovaný a plný energie a veselo sa s tatinom naháňa po lúke a kope do lopty. Dopredu, dozadu, nabok. Pohyb dopredu prevažuje, a tak pri kopaní do lopty pomaly prechádzame lúkou do jej vzdialenejších častí. Už nestúpame, ideme po rovinke po zelenej turistickej značke. Podľa mapy vedie od Zlieňa cez Trojchotár do sedla Lutiška, ktoré je nad Kubíkovou. Podľa slov môjho manžela je zelená značka dosť často vyhľadávaná cyklotrasa. Potvrdzuje sa to aj teraz, keď nás čoskoro míňa skupinka niekoľkých cyklistov, ktorí prišli práve z opačného smeru od sedla Lutiška. Na zelenej značke prichádzame ku skupinke stromov a pred tým, ako sa otáčame naspäť, sa ešte kocháme pohľadmi najmä na Malý a Veľký Rozsutec i Stoh.

Iná alternatíva prístupu

Ďalšou alternatívou, ktorú sme využili pri opakovaných návštevách, môže byť prístup od hotela Hájnice RS Vadičov, najprv po modrej turistickej značke, vedúcej prevažne lesom, do sedla nad Melišovcami. Z neho môžete pokračovať krátkym lesným úsekom po červenej značke ku Zlieňu a potom po vyššie spomínanej zelenej značke prídete rovno k drevenej zvoničke. Túto variantu sme využili na jeseň, a doteraz si pamätám, že v úseku červenej značky sme chodili po medvedích stopách, ktoré sa črtali v blate rovno na ceste. Priznám sa, bol to pre mňa adrenalín a nebolo mi všetko jedno. Macko sa však, našťastie, neukázal a ako inteligentný tvor sa nám radšej vyhol.

Ak prídete na lúky nad lazom Ježíkovci začiatkom leta, nájdete tu neskutočné množstvo rozkvitnutých krásnych lúčnych kvetov hrajúcich všetkými farbami. Deťom sa veľmi páčilo zbieranie kvietkov do kytičky, ktorá bola ešte dlho na našom stole doma a pripomínala nám všetky krásne chvíle. Ak na tieto miesta zavítate koncom leta, nájdete lúky pokosené.

Spiatočná cesta

Pri spiatočnej ceste volíme rovnakú trasu, odpájame sa zo zelenej značky a z lúk smerujeme dolu k zaparkovanému autu, plní dojmov. Synček začína byť unavený, a tak ho dávame do nosiča, nech si trochu oddýchne. Časovo, keďže klesáme dolu, spiatočná cesta netrvá dlho a čoskoro sme pri autíčku. Cestou ešte obdivujeme farebne ostužkovaný máj. Po preložení z nosiča do auta Adamko spokojne oddychuje v autosedačke a spí. Zdá sa, že peší výletík a nové zážitky ho dokonale unavili. Cestou domov si sľubujeme, že sa na lúky nad lazom Adamovci určite vrátime, veď za nádherné výhľady a krásnu prírodu to stojí.

Záver

Podľa môjho názoru sú lúky nad lazmi Adamovci, Melišovci a Ježíkovci jedným z najvďačnejších výhľadových miest na Malú Fatru. Odporúčam ho všetkým milovníkom výhľadoviek. V porovnaní s hlavným hrebeňom Malej Fatry stretnete ďaleko menej ľudí alebo takmer nikoho. To je ďalšie plus, ak vám nevyhovujú miesta, kde sa to v čase sezóny turistami len tak hemží. Uvedená trasa je prevýšením aj vzdialenosťou nenáročná a vhodná aj pre úplne najmenších, prejditeľná ľahko aj s terénnym športovým kočíkom. Zvonička a kaplnka sú príjemným spestrením pre deti. Všetky potrebné veci pre deti, či už jedlo, pitie alebo oblečenie, sme niesli na našich chrbtoch.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek