Svet: Tirolsko - Wildschönau a okolie

Svet Tirolsko - Wildschönau a okolie

4. 3. 2014

Wildschönau - krásny kraj, srdeční ľudia a drak v erbe. Podľa povesti oblasť bola kedysi jazerom, v ktorom žil strašný drak. Jednému sedliakovi sa ho ľsťou podarilo zabiť. Drak v smrteľnom kŕči prehryzol skaly smer Kundl a voda z jazera tadiaľ vytiekla. Tak vznikli Wildschönau a roklina Kundler Klamm.

Rozhodli sme sa cestovať železnicou. Rakúske vlaky sú spoľahlivé, čisté a relatívne rýchle, takže cestovanie je jednoznačne najpohodlnejšie a cenovo dostupné. Z významnejších staníc v SR do významnejších staníc v Rakúsku je možné zakúpiť výhodný spiatočný cestovný lístok City Star. Je dokonca lacnejší ako bežný jednosmerný. Okrem toho existuje výhodný produkt rakúskych dráh „Sommerticket“, určený mladým do 26 rokov. Umožňuje neobmedzené cestovanie počas celých letných prázdnin, po zaplatení symbolického poplatku (39,- €, resp. 69,- € podľa veku). Cestujúci nad 60 rokov môžu v jesenných alebo jarných mesiacoch využiť podobný produkt „Senioren Ticket“ (59,- €). My sme takto výhodne cestovali štyria: dvaja na Sommerticket, tretí na City Star (51,60 €) a dieťa do 15 rokov zadarmo.

1. deň

Krátko pred ôsmou nasadáme na vlak v Bratislave, aby sme po dvoch prestupoch vo Viedni usadli do priameho vlaku smer Tirolsko. Keď prechádzame okolo opevnenia Kufstein, môžeme sa pripravovať na výstup – nasledujúca stanica je Wörgl Hbf. Po výstupe na nás čaká objednaný taxík, ktorý nás odvezie až na miesto, do Wildschönau (časť Niederau). Z Wörglu síce relatívne často premáva autobus, ale na vlaky z Viedne nenadväzuje. Taxík nás pritom stál 16,- € (7 km), teda iba o necelé 1,- € na osobu viac ako autobus. Počas jazdy nebola núdza o zaujímavé zážitky – cesta totiž stúpa strmými serpentínami do hôr. Taxikárka je skúsená profesionálka, takže popri razantnej jazde nám stíha popísať zaujímavosti regiónu. Cesta rýchlo ubehne a zrazu sa ocitáme pred naším dočasných domovom, usadlosti Seisl - Moarhof v centre obce (a v blízkosti zastávky autobusu Niederau Berglift). Po ubytovaní sme dostali kartičku „Wildschönau Gäste Card“, s ktorou máme nárok na bezplatné neobmedzené cestovanie miestnymi lanovkami a ešte na množstvo ďalších výhod a zliav. Podvečer sme sa prešli po obci a posedeli si pri živej hudbe pod holým nebom, kým nás domov nezahnala poriadna búrka.

2. deň

Zobúdzame sa do krásneho, slnečného a horúceho počasia. Padá rozhodnutie navštíviť Schaubergwerk (prehliadka bývalej bane na striebro). Nachádza sa v dedinke Thierbach a vstup je s Gäste Card zadarmo. Tam sa dostávame miestnym cestným vláčikom, ktorý nazývajú Bummelbahnh a ktorý okrem prepravy zabezpečuje cestujúcim aj kultúrne vyžitie: v interiéri vyhráva ľudová hudba a nechýbajú informácie o zaujímavostiach oblasti. Zakupujeme si týždenný lístok na vláčik (s Gäste Card máme 40 % zľavu, deti do 15 rokov zadarmo) a ten nás po necelej hodine vyvezie do najvyššie položenej obce vo Wildschönau (1175 m n. m.). Že je to najvyššie položená obec, zisťujeme počas cesty – podľa hrôzy v očiach niektorých cestujúcich pri pohľade na strmý svah pod nami.

Po vystúpení ideme pol až trištvrte hodiny pešo. Postupne sa od nás oddeľujú turisti, až nakoniec zostanú dve skupiny, ktoré majú záujem navštíviť baňu. Vznikol problém: domáci tvrdili, že baňa je tento deň zatvorená, jeden člen našej skupiny vyhlásil, že informácie na internete hovoria opak. Po krátkej diskusii sa rakúska skupina vracia naspäť a my sa predsa len vydávame k šachte. Orientujeme sa podľa mapy. Trasa vedie najskôr asfaltovou cestou, neskôr prašnou a posledných pár metrov k bani treba vystúpať strmým chodníčkom. S orientáciou nie je problém a prevýšenie je minimálne, takže baňa je prístupná aj rodinám s deťmi (aj bez auta). Počas cesty sa otvárajú prekrásne výhľady na malebný alpský vidiek. Treba si dať pozor: odporúčame stihnúť hneď prvý vstup (cca 1,5 h po príchode prvého Bummelbahn-u), aby sme mali dostatočnú časovú rezervu pri spiatočnej ceste. Posledný odchod je o 15.30 h.

Naspäť sme išli rovnakou cestou a čakanie na odchod vláčika sme strávili na terase reštaurácie. Vláčik bol dosť preplnený, pretože ním cestovalo veľa nemecky hovoriacich dôchodcov. Tí sa snažili za každú cenu „chytiť“ dobré miesta na sedenie, a tak sa drali dovnútra hlava–nehlava. Zmysel celého sme doteraz nepochopili: seniori vystupovali hneď na nasledujúcej zastávke, ani nie po 15 minútach cesty.

3. deň

Meteorológovia hlásili upršané počasie, tak padlo rozhodnutie stráviť deň v 70 kilometrov vzdialenom Innsbrucku. Po výdatných raňajkách (v cene ubytovania) čakáme na zastávke na autobus, ktorý nás odvezie na stanicu Wörgl. Mimochodom, aj vodiči autobusov jazdia pomerne rýchlo. Na prestup na regionálny vlak do Innsbrucku máme iba pár minút, čo sa napriek zhustenej rannej premávke bez problémov stíha. Cestujeme na lístok, kúpený ešte v Bratislave. Cena rakúskeho City Staru je rovnaká pre všetky relácie nad 400 kilometrov od štátnej hranice. My sme výlet do Innsbrucku vopred plánovali, preto sme si ako cieľovú stanicu zakúpili práve Innsbruck. Mali sme tak výlet do Innsbrucku prakticky zadarmo bez toho, aby sme porušili akýkoľvek predpis. Počas cesty zaujme zastávka Rum. Názov obce nemá nič spoločné s alkoholickým nápojom. Pochádza z rétorománčiny, ktorá bola bežným jazykom v stredovekom Tirolsku.

V Innsbrucku sme sa prešli po meste, najzaujímavejšie je samozrejme historické centrum. Nájdeme tu napríklad víťazný oblúk, pre Innsbruck typickú „zlatú strechu“ (Goldenes Dachl) či stĺp svätej Anny (Annasäule) – to všetko pod majestátnymi horami. Pobyt v meste ukončujeme pobytom v mestskom parku, ktorý je skutočným oddychovým rajom: storočné stromy, kopa kvetov, veľké šachové figúrky, fontána s rozprávkovým motívom: žabiak podáva princeznej z vody zlatú loptu, ktorá jej pri hre spadla do hlbokého temného rybníka. Žabiak je zakliaty princ a pokračovanie si domyslíme.

4. deň

Ani dnes nás upršané ráno neodradí. Z Niederau sa vyberieme po takmer 3 km dlhom chodníku nazvanom „Franziskusweg“. Na ňom je súbor deviatich sôch akademického sochára Huberta Flöra. Každá z nich je pôsobivá a vyjadruje chválospev stvoriteľovi za: slnko, vesmír, mesiac, vietor a počasie, vodu, oheň, svet s jeho siatinami a plodmi, lásku a smrť. Sochy sú vysoké 3,5 m, sú z prírodného kameňa a bronzu. Majú návštevníkom pripomenúť, že stvorenie je dar a nie samozrejmosť. Pri každej soche sa zastavíme a obdivujeme. Cestou prechádzame okolo múzea Bergbauernmuseum, jedného z najkrajších múzeí v alpskej oblasti a obklopeného nádherným okolím (s Gäste Card vstup zadarmo). Ak by bolo pekné počasie, navštívili by sme neďaleké kúpalisko s toboganom (s Gäste Card je vstup zadarmo).

Po prejdení „Franziskuswegu“ nás o chvíľu privíta Oberau. Medzičasom prestalo pršať a vyjasnilo sa, takže si obzrieme barokový kostol s 52 m vysokou vežou (unikát v celom Tirolsku). Jedinečná je aj vedľa stojaca baroková kaplnka. Na cestu naspäť sme využili služby Bummelbahn-u. Poobede sme sa ešte vyviezli lanovkou na neďaleký Markbachjoch (1454 m n. m.) a skúsili čo-to pofotiť. Zdolali sme aj rovnomenný vrchol (1496 m n. m.). Teda pod pojmom zdolali si predstavme 10-minútovú prechádzku od lanovky k vrcholovému krížu a späť.

5. deň

Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré (i zlé?). To znamená, že ani tento deň nebolo pekné počasie. Ale napriek tomu sme sa rozhodli pre nenáročný prechod roklinou Kundler Klamm. Túra (či skôr prechádzka, vhodná aj pre rodiny s deťmi) začína v obci Mühlthal, kam sme sa dostali vláčikom. Od zastávky vláčika sa treba vydať severozápadným smerom, pri orientácii pomôžu aj smerové tabule a značenie. Najskôr kráčame po asfaltovej ceste v postupne sa zužujúcom sa údolí potoka Wildschönauer Ache, v tomto počasí sme tu prakticky sami. Zaujímavé je hrdzavé sfarbenie kameňov v potoku v prvej polovici údolia. Pred začiatkom rokliny sa ešte môžeme zastaviť na verejných WC (bez poplatku).

Samotná roklina je pre nás veľkým prekvapením. Čakali sme jednoduchú trasu, avšak nie až tak jednoduchú – žiadne lávky, rebríky, schodíky – ale rovina ako na korze (rodiny s kočíkmi boli bežne vidieť, keď sa neskôr počasie zlepšilo). Cestička vedie pozdĺž potoka s minimálnym prevýšením, v celej dĺžke je spevnená a upravená, takže by nemal problém ani návštevník na invalidnom vozíku. Každopádne roklina je krásna a aj v tomto počasí má svoje čaro.

Po približne trištvrte hodine putovania roklinou sa skaly náhle rozostúpia, ocitáme sa pred hostincom Kundler Klamm. To vieme, že obec Kundl je odtiaľto len „na skok“, tak pokračujeme ďalej. A skutočne po pár sto metroch prichádzame na začiatok obce, kde je parkovisko pre návštevníkov tiesňavy, verejné bezplatné WC a akási poloreštaurácia/polobufet. Dali sme si celkom cenove primeranú pizzu a pokračovali ďalej do obce. Jednak sa nám nechcelo ísť naspäť tou istou trasou a jednak sme sa chceli prejsť po dedine. Cestou obdivujeme miestnych obyvateľov, idúcich v krojoch do kostola. Chvíľu nám síce trvalo nájsť železničnú stanicu, nakoniec sme to ale zvládli a naspäť do Niederau sme sa odviezli verejnou dopravou.

6. deň

Konečne slnko - ide sa na turistiku! Rozhodli sme sa absolvovať asi hodinovú túru z Schönanger Alm k vodopádu Gressenstein Wasserfall (Alm – vysokohorská pastvina pre dobytok, vrátane príslušnej budovy). Na Schönanger Alm sme sa vyviezli osvedčeným vláčikom Bummelzug. Samotný Schönanger Alm je krásne miesto, ktoré napriek svojmu čiastočne komerčnému účelu (hostinec, predajňa domácich syrov, predajňa suvenírov) nestratilo svoje čaro. Stačí vyjsť pár desiatok metrov ďalej do údolia a ocitnete sa v tichom údolí s úžasnými výhľadmi na okolité vrchy a na všadeprítomný pasúci sa dobytok, ktorý je priam neodmysliteľne spätý s romantickými alpskými scenériami.

Vybrali sme sa po dne údolia najskôr po prašnej ceste s miernym stúpaním. Zhruba v troch štvrtinách trasy sa turistická značka od cesty odpája a prudko stúpa hore. Miestami je treba na strmom svahu prebrodiť potôčik, kvôli bezpečnosti sú namontované kovové laná. Časť našej výpravy to vzdáva, a tak k vodopádu pokračujeme len dvaja. Za chrbtom sa nám otvárajú krásne výhľady do údolia. Po dosiahnutí cieľa chvíľu oddychujeme, posilňujeme sa a vyrážame rovnakou cestou späť, tentokrát máme krásne výhľady rovno pred nami. Trochu nás mrzí, že sme túru ukončili, lebo sa dá pokračovať ku Gressenstein Alm (1805 m n. m.), či vystúpiť na jeden z vrcholov Grosser Beil (2309 m n. m.) alebo Sonnjoch (2287 m n. m.). No neprekáža, veď sem prídeme nabudúce. Po asi 15 minútach chôdze sa znova stretávame so zvyškom výpravy a pohodovým tempom sa vraciame naspäť na Schönanger Alm (1173 m n. m.) a odtiaľ cestným vláčikom do Niederau.

7. deň

Počasie je stále krásne, a tak plánujeme túru na vrchol Joelspitze (1964 m n. m.) po hrebeni od vrchu Schatzberg (1898 m n. m.). Keďže Bummelbahn začína jazdiť až o deviatej, ideme autobusom o 7.00 h ráno, aby sme stihli začiatok prevádzky lanovky na Schatzberg (8.00 h), odkiaľ pokračujeme asi 20 minút nenáročným výstupom na rovnomenný vrch. Následne sa kocháme krásnymi výhľadmi na údolie Wildschönau, ale aj na susedné Alpbachtal a Inntal, v diaľke sú vidieť Zillertalské Alpy a nad údolím Innu masív Heimberg. Je tu kríž, vrcholová kniha, a samozrejme turistické pečiatky.

Pokračujeme ďalej po hrebeni, zatiaľ takmer po rovine na vrch Hahnkopf (1902 m n. m.). Tu kríž a ani iné vybavenie nie je. Nasleduje prudké klesanie (cca 100 výškových metrov) do sedla, odkiaľ je treba znova vystúpať až takmer na vrchol kopca Gernsattel (1853 m n. m., posledný pred Joelspitze). Nám sa znova stúpať a klesať nechce, a tak špekulujeme a špekulujeme... Nakoniec vyšpekulujeme, že celý Gernsattel obídeme po vrstevnici. V polovici trasy zisťujeme, že sme príliš špekulovali a obchádzková trasa po vrstevnici nevedie. Dávame si teda prestávku pri neverejnom „Alme“ Grasingalm (krásne to miesto) a pomaly sa zmierujeme s tým, že Joelspitze dnes nebude. Predsa len šialene ostré slnko robí svoje, nie sme príliš trénovaní a obávame sa, či by sme to stihli vďaka vzniknutému časovému sklzu. Späť sa potupne vraciame rovnakou trasou, ale iba do sedla, kde sme urobili osudné rozhodnutie. Rozhodujeme sa obísť celý Schatzberg traverzom a cestou sa zastaviť na ďalšom „Alme“ – Gernalm. Tu ako by sa zastavil čas – ide o malú drevenú stavbu s maštaľou, kde sa zároveň podávajú jednoduché jedlá a nápoje. Ceny sú viac než ľudové – za 0,5 l piva, limonády či 0,05 pálenky si účtujú iba 1,- €. Po krátkom oddychu na preplnenom priedomí pokračujeme v putovaní popod Schatzberg, až túru ukončíme pri hornej stanici lanovky s rovnomenným názvom. Zaujímavé pritom je, že celú cestu sme prechádzali cez súkromné pozemky, kde sa pasie dobytok. Turistické chodníky krížom cez pozemky pritom nikomu neprekážajú.

8. deň

Nastáva predposledný deň nášho pobytu. Keďže je treba zbaliť si veci na zajtra, nechce sa nám chodiť na túry, a tak celý deň trávime iba v Niederau a okolí. Znova sa vyvezieme lanovkou na Markbachjoch, dáme si limonádu Almdudler a skvelý zmrzlinový pohár, urobíme zopár posledných alpských fotiek a ideme naspäť.

9. deň

Ráno len dobalíme posledné veci, vychutnáme si posledné (skvelé a výdatné) raňajky a odoberáme sa na zastávku autobusu smer Wörgl. Ten prichádza niečo po deviatej a naposledy sa lúčime s krásnym údolím. Vo Wörgli máme na prestup na vlak tentokrát asi 20 minút, takže taxík nebol potrebný. Po príjemne strávenej ceste vo vlaku a po prestupe vo Viedni sa o 15.30 h ocitáme na bratislavskej hlavnej stanici a tým oficiálne končíme cestu.

Z nášho hľadiska išlo o veľmi vydarenú akciu, napriek občasným nezdarom. Každopádne môžem Wildschönau jedine doporučiť, pretože každý si príde na svoje. Či už náruživý turista alebo rodina s deťmi, preferujúca jednoduché trasy.

Poznámka k cestovaniu vlakom v Rakúsku

Žiadne vlaky, ani IC či EC, nie sú v Rakúsku povinne miestenkové a netreba platiť žiadne príplatky. V prípade cestovania v silný deň (piatok, nedeľa) sa miestenka odporúča, najmä ak cestuje väčšia skupina a chce mať istotu, že budú všetci pokope. Miestenka stojí 3,50 €/osoba (aj pre dieťa), pričom sa dá kúpiť aj v osobných pokladniach s terminálom iKVC na Slovensku (odporúčam vytlačiť si dané spojenie a ukázať to pri kúpe miestenky). Za cenu 3,- €/osoba je možné zakúpiť si samotnú miestenku aj cez web rakúskych železníc (v oblasti „Wer Fährt?“ kliknúť na „Mehr“ a „Nur Reservierung“).

Pri vyhľadávaní spojenia odporúčam vyhľadávač fahrplan.oebb.at alebo www.cp.sk. Pri zmeškaní prípoja problém nie je, keďže vlaky v Rakúsku premávajú často. Tiež odporúčam vytlačiť si spojenie (stačí rakúsky úsek) a ukázať v pokladni pri kúpe cestovného lístka. Vyvarujete sa tak problémov, že by ste mali cestovný lístok vydaný na inú trasu, ako ste chceli.

Prestupy vo Viedni nie sú v súčasnosti pohodlné. Je potrebné presúvať sa MHD (2,10 €/osoba) medzi stanicami (vlaky z Bratislavy premávajú na Hauptbahnhof, Simmering, Meidling, vlaky na západ jazdia z Westbahnhof a vlaky na juh a smerom do Prahy z Meidling). Od 14. decembra 2014 ale začne v plnom rozsahu fungovať stanica Wien Hauptbahnhof, kam budú premávať vlaky zo všetkých smerov, čím sa prestupy značne zjednodušia.