Túra

Zejmarská roklina - deti na rebríkoch

20.09.13
Alebo o mieste, kde v prirodzených prírodných podmienkach môžeme naučiť deti pohybu po technických pomôckach a pritom si vyskúšať ich schopnosti a odvahu. Ide o najkratšiu roklinu Národného parku Slovenský raj (ďalej skrátene Raj). Roklina je od roku 1963 jedinou sprístupnenou v južnej časti Raja. Prekonáme prevýšenie 228 m na 1 km, priemerný čas prechodu býva iba 45 minút, čo ju predurčuje k prvým detským dobrodružstvám v roklinách.

Trasa

Dedinky, vlak – Dedinky – Mlynky, časť Biele Vody – Zejmarská roklina, ústie – Nálepkov vodopád – planina Geravy (horský hotel) – Dedinky (trasa v mape)

Prečo a ako sme sa ocitli namiesto vo Vysokých Tatrách na južnej strane Raja

Predpovede počasia nás už niekoľko dní zo všetkých strán bombardujú spoločnou pesničkou o tom, ako príde daždivé počasie zo severu od poľských susedov spoza Tatier. Pod neodvratnými dôkazmi búrok nakoniec vyberáme túru v Slovenskom raji, a to až na južnej strane vo viere, že unikneme hustému pršaniu.

Skoro ráno vstávame v dažďom zaliatych Tatrách s cieľom stihnúť autobus do Popradu. Niekoho môže napadnúť, aké je barbarstvo, že odchádzame z našich malých veľhôr niekam inam. Ale nám to čoraz viac pripadá prirodzené pri pohľade na neochránenú a drancovanú Skalnatú dolinu a jej stále väčšie jazvy od bagrov a buldozérov. Teda prchli by sme, aj keby nepršalo!

V Poprade prestupujeme do ďalšieho autobusu. Prechádzame horskou dedinkou Vernár. Po zostupe do údolia Hnilca vystupujeme na zastávke rázcestie Vernár (Pusté pole). Sme tu prvýkrát, netušíme, kde je železnica, o stanici ani nehovoriac. Čas nás tlačí, našťastie na križovatke nám smer ukazuje sympatický pán, predávajúci čučoriedky. V duchu si hovorím - česť výnimkám. Po chvíli zbadáme tabuľu a už sa nám beží ľahšie. Po príchode na stanicu sme zhrození. Opisovať stav budovy a okolia nebudem. Každý čitateľ si môže spraviť vlastnú mienku po zhliadnutí fotografie v galérii článku. Ako náplasť na predchádzajúci šok pôsobí príchod novej „harmonikovej motorky“ Bagety 813. Deti sú nadšené vlakom, v ktorom ešte neboli. Vezieme sa krásnou prírodou a nevnímajúc čas je tu zrazu zastávka Dedinky a musíme vystupovať.

V ústrety rokline

Na stanici obzeráme smerovník, ale múdri veľmi nie sme. Štyri z piatich tabuliek sú v biednom stave. Náš cieľ je zatiaľ utajený alebo, lepšie povedané, smer k nemu nikto nevytrubuje do sveta. Po zhliadnutí mapy sa vydávame do samotnej obce Dedinky. Ideme po chodníku po priehradnom múre a napokon cesta z Mlynkov nás popri brehu nádrže dovedie až k hotelu Priehrada. Počasie sa vyjasňuje a s pribúdajúcimi barančekmi na jasnej oblohe sa môj ruksak plní vyzlečenými vecami našich ratolestí. Pred hotelom je smerovník v obdobnom stave ako na stanici. Nakoniec predsa niečo vylúštime z tabuliek a nachádzame smer červenej do mlynčianskej osady Biele Vody k ústiu rokliny. Chodníček vedie hore lúkou medzi hotelom a kempom popod údolnú stanicu jednosedačkovej lanovky na planinu Geravy (pozn.: lanovka momentálne z technických príčin nepremáva). Respektíve, cestička ide paralelne s elektrickým vedením vysokého napätia. Po chvíli opúšťame lúku a schádzame lesným chodníkom v tieni stromov do obce. Prechádzame okolo pošty, kde sú otvorené potraviny. Jedla a vody máme dosť, a tak nezastavujúc pokračujeme na koniec Bielych Vôd.

Zejmarská roklina, prvýkrát s deťmi na rebríkoch

Na začiatku nás víta informačná tabuľa v slovenskom a anglickom jazyku. Dozvedáme sa napríklad, že prechod bude trvať približne 45 minút, vedie národnou prírodnou rezerváciou s 5. stupňom ochrany, takže pohyb je dovolený len po značenom turistickom chodníku. Roklinou prechádza náučný chodník Slovenský raj - juh. Najvýznamnejší vodopád má názov Nálepkov a výšku 22,5 m. Spomína sa najnižší bod – ústie 804 m n. m. a najvyšší bod - kóta Geravy 1032 m n. m. V spodnom riadku tabule nám Záujmové združenie obcí v Slovenskom raji, Správa NP Slovenský raj a HZS Slovenský raj prajú príjemný pobyt.

Ponárame sa do chladivého tieňa rokliny. Deti sa dychtivo chytajú prvých reťazí. Po predchádzajúcich dvoch búrkových dňoch je vody akurát. Skaly sú šmykľavé, a tak reťaze prichádzajú vhod. Malých horalov musíme krotiť v postupe, aby počkali, než prvý prejde na druhú reťaz, aby sa nedržali obaja tej istej. Potom prichádzajú na rad železné rebríky. Vidíme, ako očká zablikajú a už sa hrnú hore. V porovnaní napríklad so Suchou Belou sú možno tretinovej dĺžky, čo je na prvé zoznámenie ideálne. Inštinktívne sa chlapci pridržiavajú priečok rebríka a majú hneď prsty plné blata. Musíme im niekoľkokrát vysvetliť, že sa majú držať bočného rámu. Z výšky strach nie je, rýchlo postupujú k ďalšiemu a ďalšiemu rebríku. Z niektorých vystupujeme na kramle a rošty. Rozmanitosť, ako sa patrí. Deti sú nadšené a my sme spokojní, že v ľudopráznych končinách si môžeme v kľude natrénovať postup s nimi. Stúpame okolo Nálepkových vodopádov, zastavujeme a kocháme sa, fotíme. Na konci nás ešte privíta drevený rebrík. Za ním sa dostávame do pasáže, kde sa postupuje korytom rieky. Balancujeme, skáčeme z jedného kameňa na druhý, obchádzame klzké zvyšky popadaných stromov. Ešte jedna rozlúčka s reťazami a už sme na lesnom chodníku.

Zastavujeme sa pri studničke. Naberám vodu, troška si upijem a zvyšok si odnášam domov. Musím spomenúť, že o niekoľko dní som ležal doma s horúčkou a hnačkou. A práve vtedy na internete vyšla správa o tom, že uvedená studnička je jedným z prameňov v Raji, ktoré sú kontaminované fekálnymi baktériami. Neviem, či je to náhoda, ale odporúčam nepiť vodu z prameňa alebo sa dobre poobzerať, či sa na okolí nenájdu v hojnom množstve „papierové“ zvyšky...

Stúpame ďalej lesom a šesťročný turista zavelí: „A ideme ešte raz!“ Máme čo robiť, aby sme ho presvedčili, že o mesiac pôjdeme na severnú stranu Raja, kde bude železa a drevených rebríkov až až. Vychádzame na lúku, kde je horná stanica lanovky. Budova je zrekonštruovaná a ponúka ubytovanie. Je tu bufet, sme milo prekvapení. Na lúke si sadáme na lavičku a dávame si dobrú šošovicovú a fazuľovú polievku a čapovaný chmeľ. Ideme si pozrieť smerovník, ktorý množstvom tabuliek a smerov prezrádza, že je tu významná križovatka. Napr. môžeme pokračovať do Dediniek, do ústia Sokolej doliny alebo na Glackú cestu. Opäť sme pozitívne prekvapení. Tabuľky sú nové, z roku 2012. Na jednej je logo nadácie EkoPolis a Toyota. Dozvedáme sa, že po zelenej to máme späť na autobus do Dediniek iba 45 minút.

Vraciame sa do lesa. Občas chodník vedie popod odstavenú lanovú dráhu. Miestami klesáme pomerne prudko. Vchádzame do obce, pokračujúc ku kostolu, kde nájdeme zastávku autobusu. Vlak nám práve odchádza z druhého konca priehrady Palcmanská Maša. Na autobus máme hodinu čas, tak sa v miestnom obchodíku občerstvujeme kávou, chmeľovou plechovkou, deti bojujú so zaslúženou sladkou ľadovou odmenou. Nasleduje malá prechádzka popri vode. Zastavuje nás americkou angličtinou hovoriaca skupinka asi tak päťdesiatnikov a pýta sa nás, kde je Národný park Slovenský raj. Najskôr nechcem veriť vlastným ušiam, ale keď si premietnem všetky torzá smerovníkov v okolí Dediniek, tak to začne na mňa pôsobiť tragikomicky a odpovedám mu, že všade, hoci sa to nezdá. Napokon sa mu snažíme vysvetliť cestu do Zejmarskej rokliny, ale vidíme, že tam nakoniec nejdú. Nastupujeme do takmer prázdneho autobusu do Spišskej Novej Vsi. Veľká časť cesty cez sedlo Grajnár sa kľukatí v lese pod korunami stromov a je plná zaujímavých serpentín. Nakoniec sedíme v rýchliku do Tatier a synom ukazujem Raj z druhej strany. Myslím na krásu, ktorú v sebe nenápadne skrýva a ako im ju o mesiac ukážeme.

Záver

Naše očakávania roklina splnila na výbornú. Môžem ju odporučiť každému, kto si chce vyskúšať všetky technické pomôcky a natrénovať ich zdolanie. Roklina bola až na zopár turistov takmer prázdna, hoci boli prázdniny a mala dostatok vody po búrkach. Prechod je samozrejme jednosmerný, ale vzhľadom na spomínanú ľudoprázdnosť nie je problém sa vrátiť späť v prípade zistenia, že ďalší postup je nad naše sily. Deti si osvojili nové zručnosti a nebude s nimi problém ísť do dlhších roklín.

Pokiaľ sa ti článok páčil alebo máš pripomienku, napíš nám do diskusie. Autor(ka) aj ostatní Hikingáči sa potešíme. Článku môžeš tiež pomôcť zdieľaním na sociálnych sieťach.
Diskusia k článku 38 príspevkov
Zejmarská roklina - deti na rebríkoch 07/11/17 16:23 38 príspevkov
Najnovšie články v sekcii
 
Túra Menina planina – rozhľadňa Vivodnik s deťmi Náš predposledný deň v Kamnicko-Savinjských Alpách sme sa rozhodli dať si oddychovú túru. Ide už o tretí deň turistikovania a mňa z nosenia detí v nosiči už bolí chrbát. Naša voľba teda padla na Meninskú planinu (Menina planina). Je to miesto, … » viac 12/12/18 Danka Laciková Svet
Túra S deťmi na Ďumbier alebo Ako sme vyzerali kamzíky Po úspešnom výstupe na najvyšší bod východnej časti Nízkych Tatier, sme sa odhodlali s našimi chlapcami opáčiť aj výšľap na najvyšší cíp celého horstva. Potešení, že naše ... » viac 10/12/18 Mirka a Milan Kvietkovci Nízke Tatry
Podcast Keď je spokojný rodič, je spokojné aj dieťa V novom podcaste som sa rozprával s našou dlhoročnou autorkou Adushkou o turistike s najmenšími deťmi. Príchod detí do rodiny nemusí znamenať koniec s outdoorovými aktivitami a Adushka ... » viac 05/12/18 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Najnovšie články autora
 
Túra NCH Liptovská Teplička s deťmi Náučný chodník nám priblíži pozoruhodnosti rázovitej goralskej obce spod Kráľovej hole. Prevedie nás malou časťou jej chotára. Na šiestich kilometroch sa podozvedáme o tunajšej zachovalej architektúre stodolíšť či zemiakových pivničiek, o … » viac 08/11/17 Roman Matkovčík Nízke Tatry
Túra Náučný chodník Kimbiark - okruh zo Svitu Chodník začína pri základnej škole Komenského vo Svite. Je výsledkom úsilia žiakov školy v spolupráci s Urbárom Mengusovce. Z tabulí sa dočítame o miestnej histórii, faune, flóre, ... » viac 10/08/17 Roman Matkovčík Nízke Tatry
Túra Náučný chodník Rakytovské plieska Z času na čas sa objavia nové chodníky, náučné, lesnícke a podobne. Ich absolvovanie je príležitosťou dozvedieť sa niečo nové a súčasne prinášajú možnosť legálne navštíviť ... » viac 06/06/17 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zejmarská roklina - deti na rebríkoch 07/11/17 16:23 38 príspevkov
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1032 m n. m.
    • min: 790 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 536 m
    • klesanie: 536 m
  • Vzdialenosť
    • 8 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 12.07.2013
  • Štart trasy
    • šírka: 48.8552 ° SŠ
      dĺžka: 20.3827 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.86655 ° SŠ
      dĺžka: 20.3812 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • horský hotel Geravy (bufet), prameň v Zejmarskej rokline je NEPITNÝ (kontaminovaná voda)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Vernár, rázc. žel. stanica/Pusté Pole (vlak, bus) - Dedinky (vlak, bus)
      Dedinky (vlak, bus) - Spišská Nová Ves (vlak, bus)
  • Doplňujúce súbory

0.67 (0.25)