Trasa

Zahura (Za horou) – planina Galmus, chata – Biela skala a späť

Spišské Vlachy, časť Za Hurou, ľudovo nazývané Zahura alebo po novom aj Zahurawood. Toľko názvov pre jedinú rekreačnú oblasť tohto mestečka. Trafiť sem nie je tak úplne ľahké, no Evička v navigácii spoľahlivo splní zadané úlohy a tak parkujeme pri romantickom žaburinovom jazierku. Vykládka trojkolesového vozíka, nalodenie pasažiera a trošku Houdiniho majstrovstva pri snahe dostať vozík popod rampu. Všetko sa podarilo, pred nami je niekoľko kilometrov štrkovej lesnej cesty. A čisté stúpanie. Motivujem sa vidinou krásneho výhľadu, atmosférou horskej planiny a aj ďalším puntíkom do geocachingovej mapy.

Horúčava je naozaj nepríjemná, potím sa a priebežne dopĺňam celé litre, aby som sa udržal vo vhodnej duševnej aj telesnej kondícii. Dolina pod nami sa prehlbuje, často ideme popod previsy, cesta sa zarezáva do svahu a tak trochu netrpezlivo pozerám do navigácie. Po symptomaticky nekonečnom stúpaní konečne vychádzame na lúke s chatkou. Legendárny Galmus v plnej vysnívanej kráse. Lúka hrá farbami, vôňou aj zvukmi vrcholného leta a tak neodolám novému prístrešku, kde nájdeme trochu vánku aj tieňa. Laura má možnosti obmedzené na skúmanie puklín dreva na stole. Nejakú chvíľu jej to vydrží, kým nazbieram sily, odhodlanie a zorientujem sa v tom, ako budeme pokračovať.

Obďaleč sa týči dvojica rázcestníkov. Cyklisti s pešiakmi si tu zjavne konkurujú, tak má každý svoj. Z ponuky tretieho výkladu si vyberám žltú značku a pre seba a polovičku z kufra vozíka cukrovinky čierna čokoláda. Aby sa nám išlo lepšie na Bielu skalu. Chvíľu ideme starou zatrávnenou cestou, neskôr menšími lúkami až k prameňu. Je tu ďalší prístrešok aj s kompletným vybaveníčkom vrátane akejsi prehistorickej kamennej pece. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že sme niekomu vliezli do tábora, tak pokračujeme až do záveru lúky, kde začína orientačný rébus, ktorého riešenie sa mi vôbec nepáči. Chodník sa zužuje a mieri naozaj strmhlav nahor. Čo teraz? Vo vozíku je všetko vybaveníčko a na jeho ďalší presun by sa hodila aspoň igelitka, ktorú ako na potvoru nemáme. Napľujem si do dlaní (to je metafora) a rozhodnem sa zabojovať s kopcom. Funím, tlačím, miestami sa šmýkam na ihličí, no ten kúsok so zaťatými zubami a vypotenými pľúcami dávam. Vrcholová plošinka je už pohodlné kľučkovanie až ku kamennému zrázu s krížom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Áno, podarilo sa! Sme celkom hore, 500 výškových metrov od štartu a môžeme sa kochať výhľadmi na banícke domčeky Sloviniek učupené pod hrebeňom Volovských vrchov. Z doliny však vanie tak nepríjemne horúci vzduch, že musíme zutekať z lavičiek a utáboriť sa desať metrov od hrany. Laura dostáva tradičné voľno na preskúmanie svojho okolia a patrične to využíva. Mravčeky na rozprestretej streche vozíka sú lepšie ako rozprávky v telke, a tak sa s nimi zaoberá takmer počas celého nášho pobytu na vrchole. Pre ten zvyšok jej musia postačiť vetvičky (na hranie) a pravidelný prísun krmiva (na jedenie) od mamky. Vzhľadom na naše turistické destinácie to znie zvláštne, no stretávame turistu. Dokonca „krabičkára“, ktorému sme nechcene poklad ulovili a nestihli vrátiť na pôvodné miesto. Po ujasnení spoločnej úchylky sa rozlúčime a ostávame znova sami. Drobizg by sa celkom rád natiahol, no spanie v poľných podmienkach ešte nemáme kvalitne nacvičené. Ponúkam miesto vo vozíku, a tak máme o nocľažníka postarané klasicky. Nahádžeme ešte piknikovú sadu do kufra a môžeme vyraziť na návrat. Prudké klesanie si odkrútim s odretými kolenami, no sme znova na lúke. Dôverne známou cestičkou prichádzame k chate Galmus a pri pohľade na odfukujúceho pasažiera sa rozhodujeme pre doplnkovú činnosť. Parkujem pod košatou lipou a venujeme sa zberu kvetov v najlepšom období, na najlepšom mieste uprostred lesa. Po navoňaní a nabzučaní zhodnocujeme, že na zimu bude liečivého čajíku dostatok a schádzame na kamenistú cestu do Zahurawoodu. Posledné metre už len mechanicky dotlačím k autu, pootváram dvere a vetrám až do zobudenia nášho malého cestovateľa. Zvedavé očká ešte zoberieme na malú exkurziu k jazierku a po záverečnej porade s domácou základňou ohlásime svoj návrat na večernú opekačku.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek