Trasa

Lesná – Pod Větrníkem – Mostek baronky Mniszkové – Opuštěný meandr Dyje – Zadní Hamry, lávka – Vranov nad Dyjí – Vranovská přehrada – Švýcarské údolí – Lesná

Vonku je krásne ráno. Pozreli sme si na mape, kam zhruba chceme ísť, aby sme sa v prípade potreby vedeli rýchlo vrátiť. Predsa len, ak také malé dieťa chytí nespokojnú náladu, lepšie je s ním v overených priestoroch než vonku v teréne. Nakladáme do cyklovozíka nevyhnutnú výbavu, najmä tonu plienok, mokrých vreckoviek, hračiek, detských výživ atď., aj nejakú vodu, lebo to vyzerá na slušné teploty pod bezoblačnou oblohou. Vozík aj s Kubkom váži snáď 30 kg, Ľubo sa s povzdychom zapriahne a vyrážame. Čaká nás Vranov nad Dyjí so svojou priehradou a aspoň zopár pohľadov na miestne pamiatky. Ja by som síce privítala aj bližšiu prehliadku, napríklad zámku Vranov nad Dyjí, ale s ani nie ročným dieťaťom to nebudeme nacvičovať.

Z Lesnej priamo od autocampingu ide do Vranova cesta č. 398, po ktorej sme sa pôvodne chceli spustiť rovno do Vranova, ale len čo sme zbadali peknú červenú cykloturistickú odbočku do lesa vľavo, cestu s nadšením opúšťame a ideme trošku spoznávať miestnu krajinku. Vnárame sa do listnatého lesa, čo nám v stupňujúcom sa úpeku príde vhod. Len namiesto príjemného zjazdu do Vranova sa ocitáme v stúpaní. Míňame lesnú cestičku k letohrádku Lusthaus, sem sa vrátime zajtra. Zastavujeme však, potrebujeme seba aj juniora natrieť opaľovacím krémom, čo nám ráno nenapadlo. Malý má vo vozíku nad sebou len sieťku, cez ktorú slnečné lúče, a ako sa neskôr ukáže, aj iné veci, prejdú ako nič.

Opustený meander Dyje

Prichádzame na rázcestie, kde sa stretáva zelená cykloturistická trasa a žltá turistická značka. Inak značenie treba pozorne sledovať, biele tabuľky na smerovníkoch sú pre turistov, žlté pre cyklistov. Dieťa spí a tak pobehujeme po čistinke a užívame si lesný chládok. Pokračujeme po zelenej cyklotrase a lesnej ceste, ktorou už klesáme k smerovníku Mostek baronky Mniszkové. Ešte že sme na cyklovozík dokúpili odpruženie... Od smerovníka pokračujeme ďalej cykloturistickou trasou najprv strmším zjazdom lesom, neskôr už len rekreačne vychádzame na rozľahlú lúku opusteného meandru Dyje. Tu pri turistickom prístrešku si robíme dlhšiu pauzu, pretože dieťa má prázdne bruško a chce sa ponaťahovať. Rozložime teda deku, nasadíme Kubkovi klobúčik na hlavu a rekreujeme sa. Popri tom riešim problém, ako zabrániť kúskom vetvičiek, lístia, ihličiu a ďalšiemu "sajrajtu" liezť malému do vozíka. Napokon na sieťku upevňujeme ešte plienku, aj keď Kubkovi čiastočne zrušíme výhľad, ale ešte vždy sa môže pozerať bokom. Navyše takto na neho nesvieti priame slnko, čo je tiež slušný problém, keď už nie sme v lese.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na mieste bývalého meandra je dnes veľká lúka, rieka si postupne zvolila kratšiu trasu, vyhĺbila si koryto tesne pod skalou a pôvodné opustila. Náučná tabuľa vysvetľuje vznik meandru a upozorňuje na miestnu faunu a flóru. Je tu pomerne veľký turistický prístrešok s podrobnou turistickou mapou celého národného parku.

Hamerské vrásy

Po pauze pokračujeme už po rovinke popri rieke, míňame rázcestník Zadní Hamry, kde je visutý most. Onedlho začína zaujímavý úsek, kedy máme zľava rieku a sprava strmé, zaujímavo zvrásnené skaly, Hamerské vrásy. Tie obnažila rieka pri hĺbení údolia. Striedajú sa tu vrstvy farebne odlišných hornín, ktoré sú staré cca 795 miliónov rokov. A na dohľad je už krásny barokový zámok Vranov nad Dyjí. Pod zámkom, samozrejme stále na druhej strane rieky, sa zastavujeme. Je tu pekné miestečko s haťou.

Vranovská priehrada

Pomaly sme už aj vyhladli a tak sa začíname obzerať po nejakej peknej reštaurácii, ideálne baby friendly. V centre je dosť plno a tak pomaly stúpame mestečkom po hlavnej ceste, z ktorej sa onedlho odpojíme na odbočku k Vranovskej priehrade, postavenej v rokoch 1930 - 1933. Cestou míňame celkom dobre vyzerajúcu reštauráciu s vonkajším sedením, ale ideme sa ešte pozrieť k priehrade samotnej. Obrovitánsky priehradný múr vysoký 60 metrov nás úplne fascinuje. Nebojím sa výšok, ale tu naozaj len veľmi opatrne nakukujem dole. Na druhej strane priehradného múra sú síce tiež stravovacie možnosti, ale je tu príliš hlučno a tak sa vraciame na pôvodné miesto. Pre nedostatok iného miesta sa dieťa prevaľuje po veľkom drevenom stole, ale očividne strach z výšok nemá.

Po obede pokračujeme opäť na priehradný múr, míňame odbočku na most, vedúci k Vranovskej pláži a chatovej osade, a ďalej bicyklujeme po asfaltke po zelenej značke aj cyklotrase. Cesta nás vedie lesíkom popri slepom “chvostíku” priehrady, medzi nami a vodou sú chatky a chalupy najrôznejších štýlov. Pri smerovníku Švýcarské údolí sa nadobro rozlúčime s vodou. Ľubo si odskočí pozrieť lúku s opusteným areálom detského tábora a potom nás čaká nekonečné stúpanie po asfaltke lesom smerom k dedinke Šumná. Raz darmo, Dyje je oveľa nižšie ako všetko ostatné a aj keď horné dedinky a ich okolie navodzujú dojem, že je to tu vlastne rovina, nie je to vôbec tak. Konečne sa stúpanie zmierňuje. Vyšplhali sme sa na križovatku s hlavnou cestou, ktorou sa už len krátko spustíme do nášho kempu v Lesnej. Rozložíme si ešte vonku deku a tešíme sa z pekného dňa až do západu slnka.

Zdroje informácií: Wikipédia, miestne náučné tabule

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek