Túra

Jelenia hora z Plaveckého Mikuláša

16. 07. 2012
Plavecký kras považujem za jedno z najkrajších miest v Malých Karpatoch. Bralá Kršlenice, jaskyňu Deravá skala či vyhliadkovú Čiernu skalu poznajú turisti vďaka značkovaným chodníkom. Sú tu však ďalšie krásne miestra, kam vás značky nezavedú. My sme si na základe fotiek z našej galérie vybrali ako cieľ túry lúky so širokými neopozeranými výhľadmi spod kopca Javorinka a skalnatú Jeleniu horu. Zároveň je to pre nášho ročného drobca premiéra v turistickom nosiči.

Trasa

Plavecký Mikuláš – Deravá skala – Mon Repos – popod vrch Javorinka – Jelenia hora – Plavecký Mikuláš
» priebeh trasy v mape

Jaskyňa Deravá skala

Z Plaveckého Mikuláša vyrážame po zelenej značke hore cez dedinu a ďalej Mokrou dolinou. Dolina v tomto období veľmi mokrá nie je, míňame len prameň oproti kaplnke Panny Márie. Potok sa objavuje až vyššie, neďaleko jaskyne Deravá skala. Voľne prístupná jaskyňa vysoko vo svahu je vlastne obrovským previsom. Podľa náučnej tabule ide o pozostatok neznámeho jaskynného systému, ktorého súčasťou sú aj závrty na plošine Javorinka. Jaskyňa je aj významným paleontologickým náleziskom, okrem iného sa tu našiel hrot mamutieho kla či čeľusť jaskynného medveďa. Je to zaujímavé miesto, ktoré ohúri svojimi rozmermi.

Pokračujeme po asfaltke, na križovatke odbáčame doľava smerom na Mon Repos. Dalo by sa ísť aj rovno smerom k Amonovej lúke, ale láka nás geoskrýša pri studničke na Mon Repos. Priamo pri studničke si však opeká nejaká partia a tak bez hľadania pokračujeme lesnou cestou spoločne s červeno značenou Štefánikovou magistrálou. Cesta nás vyvedie na asfaltku. Červená značka sa o chvíľu odpája do lesa, ale my pokračujeme asfaltkou. Pretrpíme úsek bez stromov, kde nás páli poludňajšie slnko, a po vnorení sa do lesa odbočíme na zvážnicu. Odtiaľto už ideme cestami - necestami podľa GPS.

Po zvieracích chodníčkoch za neznámou panorámou

Zvážnica nás vedie kúsok do kopca, potom sa rozdvojuje a my si vyberáme ľavú vetvu. Po pravej by sme sa totiž dostali do Suchej doliny nad Plavecký Mikuláš, my však potrebujeme ísť o dolinu ďalej. Kráčame hustým mladým lesom a hľadáme nejakú vhodnú odbočku doľava, kam nás posiela GPS. Vhodným sa nám zdá výrazný zvierací chodníček, ktorý však stráca na výraznosti tým viac, čím dlhšie po ňom ideme. Najmä Ľubo so živým nákladom sa krkolomne preplieta húštinou. Chodníček, ktorý už len tušíme, nás vyvedie na zarastenú zvážnicu, a vľavo už vidíme lúky, ktoré sú naším prvým cieľom.

Zadarmo to ale nebude. Pri 36 °C sme sa vybavili len sandálami a kraťasmi tak do vrchnej polky stehien. Do spodnej polky stehien teraz máme žihľavu, trávu a burinu. Aspoň že postupne sa objavujúce výhľady po pravej strane sú satisfakciou za toto detailné spoznávanie miestnej flóry. Popri kraji riedkeho lesa konečne prichádzame k posedu, ktorý tróni na vlastnom kopčeku. Týmto ďakujem za tip Vladovi Lukačovičovi, z výhľadov sme fakt padali na zadok. Krásny pohľad na zatiaľ stojace lesy, bralá Kršlenice, Veterlín, Čelo a Čiernu skalu. Tu je panoramatická foto.

Cestou-necestou k Jelenej hore

Posed vrhá skromný osamotený tieň. Naskladáme sa tam aj s drobcom a niečo zjeme, ale v tom teple nám ani nechutí. Starosti nám robí Kubko, ktorý odmieta čokoľvek vypiť a naposledy pil ráno. Nezdržujeme sa v tejto saune dlho a s posledným obdivným pohľadom pred seba pokračujeme po trávnatom hrebienku. Ten končí a tak pokračujeme okrajom lesa a potom doň. Opäť sa predierame burinou až ku kríkom, ktoré nás delia od hustejšieho lesa. Terén pod nohami sa mení na suché lístie, ktoré nám lezie do sandálov a tak pribúdajú vytriasacie pauzy.

Lesom klesáme najprv priamo, potom doľava k akejsi zvážnici. O minútku prídeme do sedielka, kde meditujeme nad ďalším smerom. Na výber je klesnúť do doliny vľavo, trávnato-skalnatý hrebienok pred nami a prakticky rovina lesom vpravo. Ja som za hrebienok, ale nevedie naň zreteľný chodník a Ľubovi sa tam nechce trepať s nosičom. Vyberá sa doprava, ja to skúmam rovno. Hrebienok traverzuje z ľavej strany chodníček. Hore neleziem, aby mi chalani neušli, a bežím so svojou informáciou za nimi. Nakoniec mal ale lepší odhad Ľubo. Môj hrebienok boli len osamotené skalky. On sa dostal do borovicového lesa, z ktorého vykúkajú biele skaly Jelenej hory, náš hlavný cieľ.

Chorvátsko za rohom

Klesáme voňavým lesom na okraj zrázu. Jelenia hora má podobný charakter ako Kršlenica, ale je iná. Menšia, nižšia, uzavretejšia, tichšia a pôsobí domáckejším, intímnejším dojmom. Na tomto krásnom mieste sme prvýkrát a tak sa tu zložíme v tráve a dlho si vychutnávame výhľady. Cítime sa trochu ako v Chorvátsku - biele rozpálené skaly, horúčava, voňavé borovice. Trvá dlho, než si zase Ľubo vyhodí na chrbát spiace dieťa a pomaly po okraji lesa klesáme k najväčšej skale. Tu nás čakajú krásne výhľady na celý skalnatý kopec, na zamatovú trávu orámovanú nízkymi borovicami, na široké otvorené okolie, v diaľke sa črtá zrúcanina Plaveckého hradu. Na skalu sa dá vyliezť, z nej vidím časť dediny a ihličnatý dvojkopec Holá hora, ktorý svojím nezameniteľným tvarom (najmä pre pánov) dopĺňa väčšinu fotografií z okolia.

Ľubo ešte ide "uloviť" geoskrýšu, ja sa medzitým presúvam s drobcom do tieňa a opäť neúspešne sa doňho snažím dostať mlieko alebo vodu. Je už neskoro poobede a od rána nič nepil, bojím sa, že bude dehydrovaný. Napokon do neho horko-ťažko vlejeme pár lyžičiek vody. Dúfame, že doma sa poriadne napije a tak opúšťame toto úžasné miesto a začíname zostup.
V podstate len pokračujeme rovno trávnatým hrebienkom. Najprv nás vedie chodníček, ten sa neskôr stráca. Podstatné je nikam neodbočovať a hrebienok sa plynule napojí na zvážnicu v doline.

Po širokej ceste potom pokračujeme cez polia, po ľavej strane Holá hora, napravo vidieť Kršlenicu. Jeleniu horu ale z cesty nevidieť ani náznakom. Ťapkajúc pod horúcim slnkom sa konečne dostávame do stredu obce a končíme tento fantastický okruh.

Prevýšenie a počet kilometrov nie sú vysoké, ale celý okruh nám vrátane jedenia, fotenia a užívania si výhľadov trval 6 hodín. Svoje urobilo aj horúce slnko a tiež terén bez chodníkov, kde sa postupuje pomalšie. V každom prípade túru vrelo odporúčam, či už kvôli návšteve neopozeraných krásnych miest, alebo aj pre ten pocit, keď človeka nesprevádza turistická značka a hľadá si svoju cestu sám.

Pokiaľ sa ti článok páčil alebo máš pripomienku, napíš nám do diskusie. Autor(ka) aj ostatní Hikingáči sa potešíme. Článku môžeš tiež pomôcť zdieľaním na sociálnych sieťach.
Diskusia k článku 15 príspevkov
Jelenia hora z Plaveckého Mikuláša 25/08/16 15:14 15 príspevkov
Najnovšie články v sekcii
 
Túra Hrebienok – Tatranská Lomnica Jarné prázdniny sme sa nakoniec rozhodli stráviť vo Vysokých Tatrách. Ako východiskový bod vyhrala Tatranská Lomnica, odkiaľ sa dá v pohode všade dostať vláčikom a nemusím riešiť presuny autom, ani plné parkoviská. A keď sme boli vo Vysokých … » viac 06/07/20 Martina Haratíková Vysoké a Belianske Tatry
Túra Hrad Uhrovec – okruh z Jankovho vŕšku s Jankom Keďže sa nerada vraciam rovnakou trasou, akou som išla do cieľa, ak je čo i len trošku možné urobiť si okruh, idem po tejto možnosti ako pes po údenom. V prípade hradu Uhrovec to nebolo ... » viac 30/06/20 Martina Haratíková Strážovské vrchy
Túra Kôprová dolina a Kmeťov vodopád Kôprová dolina spolu so susednou Tichou dolinou sú známe tým, že po vetrovej kalamite v roku 2004 sa ponechali na samovývoj. Do týchto miest nazrieme počas našej jarnej detskej túry. ... » viac 29/06/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články autora
 
Túra Kôprová dolina a Kmeťov vodopád Kôprová dolina spolu so susednou Tichou dolinou sú známe tým, že po vetrovej kalamite v roku 2004 sa ponechali na samovývoj. Do týchto miest nazrieme počas našej jarnej detskej túry. Chceme vidieť aj najvyšší vodopád na Slovensku, Kmeťov … » viac 29/06/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Červený rybník - po stopách lesnej železničky Lesy na Záhorí nie sú len plantáže borovicového dreva. V CHKO Záhorie sa dajú nájsť rôzne pekné zákutia. My sme sa vybrali k Červenému rybníku neďaleko Studienky. Naša trasa viedla ... » viac 16/06/20 Soňa Mäkká Záhorie
Túra Bučková a Tri stodôlky V tejto neopozeranej malokarpatskej lokalite medzi Kuchyňou a Rohožníkom si pozrieme kopec Bučková so zakrpatenými dubmi a kratšie skalné pásmo Tri stodôlky. ... » viac 08/06/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jelenia hora z Plaveckého Mikuláša 25/08/16 15:14 15 príspevkov
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 550 m n. m.
    • min: 260 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 544 m
    • klesanie: 544 m
  • Vzdialenosť
    • 10 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 30.06.2012
  • Štart trasy
    • šírka: 48.50917 ° SŠ
      dĺžka: 17.30504 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.50917 ° SŠ
      dĺžka: 17.30504 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička na Mon Repos
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • autobus do Plaveckého Mikuláša z Bratislavy, Malaciek alebo Senice
      alebo vlastné auto

1.44 (0.84)