Keďže som mal na plánovanie dosť času, prebrázdil som stovky webových stránok. Podarilo sa mi nájsť kompromis vhodný pre nás všetkých troch. V kútiku duše som dúfal, že aj moje turistické JA si príde na svoje. Rozhodnutie padlo na hornorakúske jazero Wolfgangsee, o ktorom sa hovorí, že je najkrajšie v Rakúsku. Za zmienku stojí aj to, že voda v jazere je vysokokvalitná a slúži ako zásoba pitnej vody pre Európsku úniu. V okolí jazera je viacero mestečiek, napríklad St. Gigen, Strobl a St. Wolfgang. My sme si vybrali práve St. Wolfgang pre jeho vhodnú polohu a aj kvôli ubytovaniu, ktoré bolo mimochodom vynikajúce, ale to nebudem rozoberať, aby som nerobil zbytočnú reklamu. Aj keď by si to ten hotel zaslúžil. Dôležitým faktorom pre dovolenku je aj počasie, či už pre slnenie sa alebo pre výlety do hôr. Pre tento región v júli platí, že je tu zhruba rovnaký počet slnečných a zamračených dní. Nám to vyšlo o niečo lepšie ako v štatistike a mali sme z piatich dní tri slnečné a teplé. Voda v jazere mala 22 stupňov, čo je na nadmorskú výšku a okolité hory dosť.

Zubačkou na Schafberg

Po ubytovaní a prvom dni preležanom pri bazéne som naplánoval rodinke prvý výlet. Keďže o nejakom dlhom šliapaní do kopca nemohla byť reč a túžil som „dobyť“ nejaký kopec, vybral som výlet na vrch Schafberg (1783 m n. m.). Hore sa dá ísť buď peši alebo historickým vláčikom. Samozrejme sme si vybrali vláčik a hneď prvou rannou jazdou sme po štyridsiatich minútach jazdy boli na vrchole. Je dôležité spomenúť, že zubačka na vrchol bola postavená v roku 1893, je dlhá 5,85 km a najstrmšie stúpanie má sklon 26 % a celkové prevýšenie je 1192 metrov. Počas jazdy sa otvárajú nádherné výhľady smerom na Wolfgangsee a Alpy, ktorým dominuje Hoher Dachstein.

Cesta je pohodová, zvládne ju aj malé dieťa a aj neustále fotiaci Japonci sa dajú prežiť. Vrcholová stanica zubačky je vo výške 1732 m n. m. a po krásnom širokom chodníku sa za 10 minút dostaneme na vrchol Schafbergu, na ktorom je aj chata, resp. hotel Schafbergspitze, postavená v roku 1862 a je najstarším horským hotelom v Rakúsku.

Samotný vrch Schafberg je veľmi zaujímavý, na pohľad vyzerá, akoby ho niekto preťal napoly. Z južnej strany, kde vedie aj zubačka, je trávnatý a zo severu sú skalné steny padajúce niekoľko sto metrov do údolia. Kruhový výhľad je úžasný, na juhu Alpy (od Dachsteinu až po Grossglockner) ako na dlani a všade naokolo krásne modré jazerá ako Mondsee, Wolfgangsee, Attersee a Fuschlsee. Na vrchu sme sa zdržali asi hodinu, čo-to pofotili, kúpili nejaké predražené suveníry a keďže dosť fúkalo, tak sme sa kvôli dcérke ponáhľali dole. Musím povedať, že to zvládla bravúrne a môže si „odškrtnúť“ nadmorskú výšku takmer 1800 m. Celý tento výlet trval do štyroch hodín, takže o jednej sme sa už kúpali v jazere vedľa hotela.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Soľnohrad

Na druhý deň sa počasie trochu pokazilo a bolo zamračené. To sme využili na návštevu Salzburgu, ktorý je od Wolfgngsee vzdialený 50 km. Žiadny konkrétny plán sme nemali, tak som zaparkoval v centre a motali sme sa po historických uličkách. Viacero významných pamätihodností je práve tu a tie sa dali s prehľadom identifikovať podľa fotiacich japonských skupiniek. Najväčší "nátresk" sme zažili práve pred rodným domom Mozarta. Trochu sme nakúpili a padali späť do kľudu Wolfganagsee.

Lanovkou na Zwolfernhorn

Predposledný deň našej dovolenky sa opäť vyčasilo a slnečný deň sme strávili pri jazere, pričom som mal naplánovaný „súkromný“ výlet na Zwolfernhorn. Manželka vždy o dvanástej na obed chodila s Ivankou na dve hodiny spať a tak po dohode s ňou som vyštartoval do 20 km vzdialeného St. Gilgenu, z ktorého vedie historická kabínková lanovka na už spomínaný Zwolfrnhorn (1522 m n. m.). Akurát som ale vystihol čas, keď bola najdlhšia „šóra“ a tak pri mizernej hodinovej kapacite lanovky som si v rade postál štyridsať minút. Čo sa lanovky týka, tak bola postavená za 15 mesiacov a uvedená do prevádzky v roku 1957. Má dĺžku 2740 metrov a prevýšenie 908 m. Končí tesne pod vrcholom vo výške 1476 m n. m. a k samotnému vrcholu s krížom to je 5 minút chôdze.

Odtiaľ sa dajú podniknúť rôzne dlhé túry do okolia ako napríklad okružná cesta okolo Pillsteinu. Je tu viacero výhľadových miest, pričom je tu taktiež kruhový výhľad s Alpami na jednej strane a s jazerami a Schfbergom na druhej strane. Zwolfernhorn je taktiež vyhľadávaným miestom paraglajdistov a v zimnej sezóne aj lyžiarov. V minulosti tu boli postavené aj ďalšie dve lanovky, ktoré sú ale v súčasnosti demontované. "Túru" som zvládol do troch hodín, čo zahŕňa cestu autom, kabínkou a polhodinové fotenie na vrchole. Výlet som absolvoval sám, keďže historická lanovka sa pohybuje v určitých miestach aj 40 metrov nad zemou a tento fakt nebol priechodný u mojej drahej polovičky.
V deň odchodu sa počasie znovu pokazilo a tak sme odchádzali za dažďa a jedenástich stupňov Celzia. To nám ale nemohlo pokaziť dojem z krásnej dovolenky a nezabudnuteľných zážitkov.

Zhodnotenie

Na záver, ak by som to mal zhrnúť z pohľadu manžela a otca malej dcérky, vrelo túto destináciu odporúčam. Je tu k videniu ešte omnoho viac vecí, ako sme stihli absolvovať a tak aj dlhší pobyt stojí za úvahu. Z pohľadu ostrieľaných turistov bez obmedzení je tento región taktiež zaujímavý, keďže len v okolí Wolfgangsee je niekoľko vrchov, dosahujúcich výšku dvetisíc metrov a neskutočné množstvo turistických trás.

Užitočné odkazy

www.stwolfgang.at
www.wolfgangsee.at

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek