Dlho som žil v Trenčíne, kde je veľké turistické zázemie vzhľadom na dostupnosť a rozmanitosť pohorí Karpát a Strážovských vrchov. Po prestahovaní do Zvolena som hľadal trasy, využiteľné hlavne pre oddych. Vo všeobecnosti je turistika v tejto oblasti náročnejšia kvôli takmer vysokohorskému prostrediu – takú som si však kvôli zamestnaniu a rodine dovoliť nemohol. Od prvej návštevy sa mi zapáčila cesta zo Zvolena na Sliač, ktorú som sám aj s deťmi absolvoval viackrát.

Zvolen je historicky významné mesto stredného Pohronia s jeho neodmysliteľným zámkom. Vzniklo na sútokoch rieky Hron a riečky Slatina. Na našu prechádzku môžeme nastúpiť už na železničnej stanici vo Zvolene, značka prechádza centrom mesta okolo nemocnice a miernym stúpaním na kopec Sarvaška nad Zvolenom. Ešte stále sme v meste, ktoré opúšťame cestou medzi poliami ponad sídlisko Zlatý potok až k vojenskému objektu na Bakovej Jame. Trasu môžeme nastúpiť aj z tohto sídliska, kam sa dá dostať pomocou MHD. Jedným z ďalších možných nástupov je aj cesta z mestskej časti Podborová, nad ktorou je arborétum Borová hora. V našom prípade mesto opustíme po neznačkovej poľnej ceste popri záhradkárskej kolónii a lese k vojenskému objektu na Bakovej Jame, kde sa definitívne na modrú značku napoja všetky únikové cesty z mesta.

Ešte jeden panoramatický pohľad na Zvolen a po príjemnej lesnej cestičke sa vnoríme do lesa. Po slabej hodinke sa krásnou prechádzkou dostaneme na Sliačske lúky (asi miestny názov) a popri nich chvíľu lesom, neskôr lúkou ponad Sliačsku dolinu k rázcestiu so žltou značkou. Tá prichádza z Lieskovca a vedie na Sliač zo západu popri lúčkach cez Chudobovskú horu. Odporúčam však pokračovať po modrej, ktorá vedie ďalej po hrebeni, ktorý má charakter hole, hoci nie je vysoko položený. Po chvíli natrafíme na salaše, kde sa môžeme občerstviť nielen syrom, žinčicou a chlebom, ale sympaticky upravená budova poskytne aj komfort akejsi horskej chaty. Po celej ceste sa však nachádzajú upravené ohniská aj s posedením, ktoré môžeme využiť pre potechu ducha a brucha. Pre moje dve deti sa prechádzka na Sliač nikdy neobíde bez nejakej tej špekačky, či kusa slaninky.

Od odbočky k salašu je to už len chvíľka a cez starý čerešňový sad na hrebeni sa dostaneme do lokality "Za hájom" a pri vodojeme sa naskytne pohľad do diaľky na Banskú Bystricu. Je tu ešte jedno táborisko, na ktorom si môžeme oddýchnuť alebo najesť, pretože kúpele na Sliači sú do slova "čo by kameňom dohodil". Pod lesíkom sa už nachádzajú tenisové dvorce a pukanie tenisovej loptičky nás dovedie na kúpeľné chodníky a na zastávku autobusu "Sliač-kúpele". V tejto lokalite sa nachádza ešte jeden minerálny prameň (rúra s kohútikom :o), ale voda tečie minerálna – vhodné na zahasenie ohňa).Hoci ide o záver našej ľahkej túry, je tu ešte možnosť ju zavŕšiť prechádzkou po kúpeľých značených chodníkoch. Ja si tu tiež neodpustím prechádzku cez samotné kúpele Sliač, či ochutnávku niektorého z množstva ďalších minerálnych prameňov. Definitívnym záverom je železničná stanica Sliač.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Táto prechádzka sa nedá nazývať turistikou v pravom zmysle, ale pre deti je fantastická a len cez takéto vychádzky sa mi podarilo priviesť moje deti k láske k prírode, k náročnejšej turistike a aj k ochrane prírody. Preto si myslím, že ani tá najmenšia cesta bližšie k prírode nie je zbytočná a má tu svoje miesto. Hoci deti už vyrástli a už si môžeme dovoliť aj náročnejšie túry aspoň dva razy za rok sa vydáme sem a spravíme si príjemný deň.

Fotogaléria k článku

+2 ďalších fotiek