Vozidlo sme odparkovali na konci Malinova, na Cintorínskej ulici. Tam, kde končila cesta, začínal poľný chodníček, ktorý nás vhnal do úplne iného sveta. Na jeho začiatku stojí prvá informačná tabuľa náučného chodníka s názvom Na dobrej stope. Náš synátor má z nejakého dôvodu podobné tabule veľmi rád, takže nadšenie z výletu bolo od začiatku značné.

Kým vládal, bežal, skákal do mlák a spoznával chrobáky. Prvých 700 metrov viedlo cez polia, po pravej strane obchádzame oplotené pozemky so skromnými bývaniami a ovocnými záhradami. Nikoho tu nestretáme, kráčame ďalej a po chvíli sa dostávame k rozhľadni Hniezdo. Sedem metrov vysoká vyhliadka naozaj vyzerá ako vtáčie hniezdo, vsadená je medzi tri stromy a keď fúka vietor, pozorovateľňa sa hýbe spolu so stromami. Z rozhľadne je výhľad na blízky Malý Dunaj a okolité lužné lesy.

Cez lávku k Malému Dunaju

Od hniezda pokračujeme cez mokrade k Malému Dunaju. Prechádzame lávkou a nedá nám, líham si s Adamkom na brucho a pozeráme do vody. Hľadáme žaby! Kŕkali nám celý čas, no nepodarilo sa nám ich objaviť. Dostávame sa na pravú stranu Malého Dunaja, obchádzame polorozpadnutý drevený pontón, zdravíme miestnych rybárov a po krátkej chvíli sa dostávame na čistinku, ktorá dostala názov Zelená oáza. Je tu altánok, ohnisko, detské drevené preliezky a dokonca aj drevené toalety. Vyťahujeme naše zásoby, posedíme v tieni a ani nie o pár minút sme vďaka Adamkovi opäť na nohách.

Prichádza malé sklamanie, v altánku sú všadeprítomné smeti a pekne myslené ihrisko je plné nebezpečných nástrah. Všetko z dreva, no v súčasnosti všetko zničené. Hasičské auto má vylámanú podlahu a vyhliadka na lodi podlahu ani nemá. Vôbec ma nenapadlo preliezky kontrolovať, veď sú pomerne nové. No keď som videla pohľad plný strachu nášho syna, keď vyliezol po schodoch hore na loď, šípila som problém. Rozbehla som sa za ním, a on stál na jedinej latke, ktorá na poschodí ešte zostala ako tak zachovalá, pevne sa držal zábradlia a kričal na nás, že sa nemôže pohnúť. Namiesto vyhliadky, jedna veľká jama. Krok akýmkoľvek smerom by znamenal škaredý pád. Je veľká škoda, že si nedokážeme vážiť to, čo pre nás niekto druhý postavil s pekným úmyslom.

Bobrí hrad ukrytý v lužnom lese

Za čistinkou prechádzame cez otvorenú vodohospodársku stavbu (na internete sme sa dočítali, že býva bežne zatvorená a treba bránku preskočiť) a hľadáme ukrytý Bobrí hrad. Super nápad skryť domček do lesa. Pre Adamka hotové dobrodružstvo. Dovnútra sa nezmesti hocikto, aj moje začínajúce tehotenské brucho už malo mierny problém. Pred hradom stojí informačná tabuľa, ktorá hovorí o živote bobrov. Ešte raz musím napísať, že sa mi veľmi páčilo, že toto miesto bolo akoby ukryté pred ostatným svetom a dostane sa k nemu len ten, kto o ňom naozaj vie.

Od Bobrieho hradu sa vraciame kúsok naspäť k čistinke, odkiaľ pokračujeme prechádzkou popri Malom Dunaji. Stromy nám poskytujú príjemný chládok, dieťa opúšťajú sily. Chvíľami pozorujeme vážky, počúvame všadeprítomné žaby a hľadáme na stromoch vtáčie búdky. Z druhého brehu sa na nás díva srnka a chvíľu kráča zarovno s nami. Opäť oddychujeme na lavičkách, dojedáme zvyšky zásob z ruksaku, zachraňujeme chrobáčikov z vody našej psice a šermujeme s rôznymi rastlinkami. Nakladáme syna na plecia a po krátkej chvíli kráčania popri vode sa dostávame opäť do dediny a prechodom cez niekoľko uličiek sa ocitáme pri aute.

Záver

V pláne sme mali ešte návštevu anglického parku pri malinovskom kaštieli, no Adam bol už natoľko unavený, že by nezvládol ani jeden krok navyše. Ale keďže sa v blízkosti nachádza ešte zopár zaujímavých miest, ako je napríklad Maják – vtáčia pozorovateľňa, či imitácia Gešajovských mlynov, určite sa sem ešte vrátime.